Prax študentov v teréne
napísal Jozef Polák
Katedra pedológie a geológie z ÚAV, v spolupráci s Katedrou environmentalistiky a biológie z ÚRaEV, zorganizovala v dňoch 28.4. až 1.5.2022 „Prax študentov v teréne“, ktorá sa uskutočnila v nepretržitom slede už 35-tý krát - od začiatku v roku 2003. Prax študentov v teréne bola zameraná na overovanie teoretických vedomostí, ktoré študenti nadobudli počas doterajšieho štúdia na univerzite, priamo v jednotlivých konkrétnych lokalitách. Veď nie nadarmo sa hovorí, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť ...
Praxe sa zúčastnilo 52 študentov z FAPZ, FZKI, FBP, FEM a TF. Tradične sa k aktívnym študentom pridali aj niektorí absolventi našej univerzity, ktorí si takto pripomenuli bezstarostné a krásne roky štúdia na našej Alma Mater.
Prvý deň bol venovaný Nízkym Tatrám. Za pekného slnečného počasia sme vystúpali z Bystrej doliny až na Chatu M. R. Štefánika. Výstup bol značne náročný, lebo v traverze na chatu bolo ešte plno mäkkého snehu, v ktorom sme sa brodili a najmä záverečný úsek pod chatou nám dal poriadne zabrať. Odmenou pre nás boli pekné výhľady na priľahlé časti Ďumbiera, na Chopok a Dereše, ale v podstate aj na celý masív Nízkych Tatier. Na chate sme si oddýchli a občerstvili sme sa z ponuky reštaurácie. Zostup k autobusu po snehových poliach bol náročný, ale zvládli sme ho v pohode. Druhý deň sme navštívili Malú Fatru. Celá výprava sa rozdelila na dve časti. Jedna sa vybrala do tiesňav Jánošíkových dier, druhá sa vydala zo Šútova na cestu k Šútovskému vodopádu a odtiaľ na Chatu pod Chlebom a do Snilovského sedla na stanicu lanovky do Vrátnej. Obom skupinám sa ich program vydaril, aj keď o „niečo“ namáhavejšie to mala skupina, ktorá stúpala na Chatu pod Chlebom. Južné svahy Malej Fatry boli ešte pokryté snehom a výstup po nich, miestami po vrstve o hrúbke jedného metra, dal poriadne zabrať. Svahovitosť v trase výstupu miestami presahovala 50 ° a tak nebola hanba ani spustiť sa na „štyri“ a vystupovať v takejto pozícii. Vzhľadom na nádherné slnečné počasie sa nám s pribúdajúcou nadmorskou výškou otváral čoraz krajší výhľad na takmer polovicu Slovenska. Tretí deň sme venovali prehliadne vstupu do Prosieckej doliny v Chočských vrchoch. Vápencová tiesňava svojou nádherou a scenériou uchváti každého návštevníka, obzvlášť vstupná časť nazývaná „Vrátami.“ V tiesňave bolo pomerne veľa vody z topiaceho sa snehu vo vyšších polohách a tak bolo obrovským zážitkom vstupovať do „Vrát“ po drevených rebríkoch, pod ktorými bystro pretekala voda. „Zlatým klincom“ celého podujatia bol záverečný večer, ktorý sa už tradične nesie v dodržiavaní niektorých nepísaných tradícií a zvyklostí, ktorými sa toto naše podujatie vyznačuje. Celá akcia bola sprevádzaná nadšením a zanietením účastníkov po praktických vedomostiach, ale aj radosťou zo spoznávania sa s novými spolužiakmi a vytvorením výbornej partie.
