O katedre

Korene Katedry genetiky a plemenárskej biológie siahajú do roku 1939, keď bolo na Vysokej škole technickej v Bratislave otvorené štúdium na odbore lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva.

Prvým profesorom na oddelení poľnohospodárskeho inžinierstva v Bratislave bol menovaný v roku 1943 Dr. Ing. Gregor Chomkovič (1891-1961) ako mimoriadny profesor zootechniky. Jeho menovanie vytvorilo predpoklady pre budovanie Ústavu zootechniky a biotechnológie živočíšnych produktov, ktorého sa stal vedúcim.

O päť rokov neskôr nariadením Slovenskej národnej rady č. 48 z 25. apríla 1946 bola ustanovená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde sa vyčlenili dve samostatné Fakulty - poľnohospodárskeho inžinierstva a lesníckeho inžinierstva. Na Fakulte poľnohospodárskeho inžinierstva boli ustanovené dve samostatné katedry, Katedra rastlinnej produkcie (vedúci doc. Dr. Ing. M. Maloch) a Katedra živočíšnej produkcie (vedúci prof. Dr. Ing. J. Chomkovič). Neskôr vznikla Katedra chemicko-technologická (vedúci prof. Dr. Ing. S. Zelenka). Katedra živočíšnej produkcie postupne rozvíjala aj výskumnú činnosť, ktorá bola zameraná na kŕmenie dojníc, kontrolu úžitkovosti hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, kríženie oviec, biometrický výskum hovädzieho dobytka na Slovensku a mnohé ďalšie.

V roku 1952 bola zrušená VŠPLI v Košiciach a z nej boli utvorené dve samostatné vysoké školy: Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene. Na novoutvorenej Zootechnickej fakulte VŠP vznikla aj Katedra všeobecnej zootechniky, z ktorej sa v roku 1963 vyčlenila Katedra genetiky. Katedra všeobecnej zootechniky bola v roku 1964 premenovaná na Katedru plemenárskej biológie a v roku 1972 sa opäť spojila s Katedrou genetiky a vznikla Katedra genetiky a plemenárskej biológie. Súčasná Katedra genetiky a plemenárskej biológie počas uplynulých rokov prešla zmenami v organizačnej štruktúre a v obsahovej aj vedeckej náplni činnosti.

Základom profilácie katedry je dlhodobá vedecko-výskumná orientácia Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. V oblasti genetického hodnotenia hospodárskych zvierat vychádza zo zásad a odporúčaní stanovených celosvetovou organizáciou ICAR a Interbull. Pre oblasť biodiverzity sú východiskami dôležité dokumenty OSN ako Deklarácia o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 známa ako Agenda 21, FAO dokumenty Stav živočíšnych genetických zdrojov vo svete pre potraviny a poľnohospodárstvo, Globálny plán činnosti pre živočíšne genetické zdroje prijatý na medzinárodnej konferencii v Interlakene v roku 2007, ktoré vymedzili aktivity na národnej aj medzinárodnej úrovni.