Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov

Kazachstan ako 9. najväčšia krajina sveta, a vôbec najväčšia vnútrozemská krajina na svete tiahnuca sa od Uralu strednou Áziou medzi Altajom a Volgou, od západosibírskej nížiny po Ťan-šan. Rozľahlá, riedko osídlená krajina, charakteristická stepami, ktoré sú ohraničené po okrajoch pohoriami. Takýto charakter mala krajina aj v okolí Uralsku (ruské označenie), kazašsky Oral, mesto sa nachádza medzi troma riekami, najvýznamnejšou z nich je rieka Ural, ktorá sa vlieva do Kaspického mora. Okolie Uralsku predstavuje oblasť, ktorá praje poľnohospodárstvu (dostatok vody) a je charakteristická najmä chovom HZ, z ktorých na prvom mieste je hovädzí dobytok (kazašský bielohlavý a kazašský herefordský), chov koní a chov oviec. Mäso z nich je súčasťou každodenného jedálnička kazachov. Historicky bol Kazachstan domovom kozákov, národom kočovníkov, ktorí žili v jurtách a presúvali sa po krajine za pastvinami a obživou na koňoch. Kozáci bojovali s cárom aj proti cárovi, s aj proti socialistickému zriadeniu ale veľmi si pripomínajú množstvo ľudí, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne. Mesto Uralsk sa nachádza blízko hraníc s Ruskom (Saratov, Samara) a geograficky je v Európe. V súčasnosti má mesto približne 350-400 tis. obyvateľov a je rozdelené na staré (pôvodné) a nové mesto, ktoré je vybudované približne 15 km od pôvodného a predstavuje súčasnú modernú tvár Kazachstanu. Krajina je známa najmä kvôli nerastnému bohatstvu (ropa, zemný plyn, zlato,...) a Bajkonuru. Ekonomicky sú závislí na spolupráci s Ruskou federáciou ale je snahou sa orientovať smerom na Európu. Veľmi cítiť snahu oddialiť sa od spoločnej histórie Sovietskeho zväzu, odlíšiť sa a prezentovať sa ako moderná krajina, čomu zodpovedajú aj investície zamierené do verejného sektora. Jedným z krokov je aj zmena v používaní abecedy, rozhodnutie opustiť cyriliku a prejsť na latinku v priebehu 5 rokov. Veľký dôraz sa kladie na vzdelávanie a je záujem o medzinárodnú spoluprácu.

V tomto kontexte sa v rámci projektu ERASMUS+ uskutočnila pracovná cesta do Uralsku s cieľom na Západokazašskej poľnohospodárskej technickej univerzite Zakir-Chán, kde sa spoločne na veterinárnej a agronomickej fakulte uskutočnil týždňový intenzívny kurz Šľachtiteľské programy HZ pod vedením prof. Ing. Radovana Kasardu, PhD. Zaujímavosťou je, že zriaďovateľom univerzity je ministerstvo poľnohospodárstva a univerzita prešla transformáciou v štýle „bottom-up“. Fakulty získali štatút inštitútov (právna subjektivita) a katedry sa zmenili na ústavy, kde základné pracoviská -ústavy určujú smerovanie inštitútov (fakúlt) a tie to ďalej prenášajú na rektorát a rektora. Takýmto spôsobom, má univerzita vplyv na ministerstvo a aj na sektor poľnohospodárskej výroby v Kazachstane.

Výučba prebiehala v priestoroch výskumného ústavu (niečo ako náš Agrobiotech) v anglickom jazyku a zúčastnili sa ho študenti inžinierskeho stupňa štúdia, doktorandi a mladí vedeckí pracovníci. Program kurzu bol rozdelený do 12 okruhov, ktoré zahŕňali tak všeobecný úvod do šľachtiteľských programov a širších súvislostí s rastom ľudskej populácie a ochranou biodiverzity ako aj teoretické predpoklady zo selekcie, šľachtenia a plemenitby, potrebné pre pochopenie problematiky a definovania základných pojmov ako aj praktickú časť, ktorá mala za cieľ osvojiť si získané teoretické poznatky. Študenti strávili denne čas od 9.00 – 12.30 v cvičebni (samozrejme s prestávkami). Dôležitou súčasťou kurzu bola diskusia, študenti sa zaujímali o problematiku, ktorá niekedy svojim obsahom presahovala problematiku šľachtiteľských programov a bola zameraná na chovateľské otázky a intenzívne poľnohospodárstvo.

Súčasťou programu by mal recipročne byť pobyt dvoch študentov na našej univerzite a ďalšia spolupráca v podobe zapojenia sa do ďalších pripravovaných vzdelávacích a vedecko-výskumných projektov.