100. výročie od narodenia akademika Dr. h. c. EMILA ŠPALDONA

Vedec, vysokoškolský učiteľ, zakladateľ moderného slovenského obilninárstva prof., Dr., Ing., Dr. h. c. Emil Špaldon, DrSc., sa narodil sa 12. mája 1918 v početnej garbiarskej rodine v Čadci.

Vedec, vysokoškolský učiteľ, zakladateľ moderného slovenského obilninárstva

prof., Dr., Ing., Dr. h. c. Emil Špaldon, DrSc., sa narodil sa 12. mája 1918 v početnej garbiarskej rodine v Čadci.  Po úspešnej maturite na reálnom gymnáziu v Žiline v štúdiu pokračoval v Prahe, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 -1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického. V rokoch 1939 – 1941 pokračoval v štúdiu na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe a diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941.

       Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. Už v roku 1948 vychádza jeho prvá vedecká monografia pod názvom „Koreninová paprika“, ktorá patrila  v tom čase medzi ojedinelé vedecké diela.

        V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVÚT v Prahe a v roku 1947 sa ako 29-ročný  stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby. Túto funkciu zastával až do roku 1985.  Pod jeho vedením  sa Vysoká škola poľnohospodárska, dnes Slovenská poľnohospodárska  univerzita v Nitre stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte.

      V rokoch 1952-1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958-66 rektorom VŠP. Počas jeho funkčného obdobie rektora sa uskutočnila výstavba moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry a bol vyhlásený za Národnú technickú pamiatku.

      S rozvojom vysokej školy bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne a organizácia vedeckého života na Slovensku. Pod vedením akademika Špaldona sa konali vedecké podujatia zamerané na semenárstvo, pestovanie tabaku, hustosiatych obilnín, zúrodňovanie pieskov a iné. Jeho vedecká osobnosť prerástla  slovenské, resp. česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na ČSAV v Prahe.

       S osobou akademika Špaldona sa spája aj realizácia slovenského sna o obilninovej sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných  prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možností biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov. Za rozhodujúci prvok trvalého úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu, ako súbor objektívnych informácií pre včasné a správne rozhodovanie agronóma.

      Počas svojej aktívnej pedagogickej a vedeckej činnosti napísal 14 knižných publikácií, vrátane dvoch monografií a dvoch učebníc. Publikoval viac ako 200 pôvodných vedeckých prác doma i v zahraničí a 23 odborných prác. Vychoval 55 ašpirantov, 10 docentov a 8 doktorov vied. Bol členom Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984). Členom a Čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966-1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV. Zakladajúcim členom a Čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu „Poľnohospodárstvo". Členom predsedníctva Štátneho výboru pre vysoké školy, Štátneho výboru pre vedecké hodnosti, predsedom a členom vedeckých rád výskumných ústavov a odborných komisií v SAV, ČSAV a Čs. akadémie zemědělských vied, predsedom Komisií pre obhajoby doktorandských (CSc.) a doktorských (DrSc.) dizertácií.

        Akademik Špaldon bol nositeľom mnohých významných  ocenení a štátnych vyznamenaní: Laureát Štátnej ceny (1968), Za zásluhy o výstavbu (1963), Rádu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva (2015),  nositeľ medaily J. Fándlyho (2015). Bol čestným doktorom (H.S.c) Univerzity Svätého Štefana v Gödöllő, Univerzity poľnohospodárskych vied v Bukurešti a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Bol čestným občanom nielen rodného mestečka Čadce, ale aj Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život.  Takmer 70 rokov žil v usporiadanom manželstve s manželkou MUDr. Evou Špaldonovou  s ktorou vychovali jednu dcéru.

       Pán akademik Emil Špaldon mal dlhý a plodný život. Akademická obec SPU v Nitre sa s ním rozlúčila v septembri roku 2015, kedy zomrel ako 97 ročný.

                                                              Pracovníci katedry rastlinnej výroby

                                                        Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre