História poľnohospodárskeho vysokoškolského vzdelávania je spätá s ustanovením Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v roku 1939. Vtedy bol založený aj Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva s oddeleniami lesníckeho inžinierstva a poľnohospodárskeho inžinierstva. Poľnohospodárske oddelenie otvorilo štúdium v akademickom roku 1941/1942.
Jedným z prvých uznesení SNR po oslobodení republiky bolo uznesenie o založení samostatnej Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Oddelenie poľnohospodárskeho inžinierstva bolo transformované na Odbor poľnohospodárskeho inžinierstva. Prvým dekanom odboru bol 1. decembra 1946 menovaný prof. MVDr. Ján Hovorka. Odbor mal v tom čase 7 riadnych profesorov, 10 mimoriadnych profesorov, 5 suplentov. a 5 honorovaných docentov. V novom akademickom roku 1947/1948 Odbor poľnohospodárskeho inžinierstva už pozostával z 15 ústavov, ktoré sa zachovali až do roku 1950, keď bol odbor zmenený na Fakultu poľnohospodárskeho inžinierstva na základe Vysokoškolského zákona č. 58/1950 Zb. Zákon definoval novú organizačnú jednotku na fakulte, ktorou sa stala katedra. Tak boli ustanovené 2 katedry: katedra rastlinnej produkcie a katedra živočíšnej produkcie, neskôr vznikla katedra chemicko-technologická.
Nové politické pomery po februári 1948 samozrejme ovplyvnili aj ďalší vývoj a zameranie fakulty v duchu rozvoja poľnohospodárskej veľkovýroby. Za obdobie rokov 1946 – 1952 na Fakulte poľnohospodárskeho inžinierstva získalo absolutórium 236 absolventov. Uznesením Vlády ČSR č. 30 z 8. júla 1952 bola z Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach vytvorená Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Vysoká škola lesnícko-drevárska vo Zvolene. Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre boli konštituované dve fakulty, Agronomická fakulta so sídlom v bývalom Misijnom dome na Kalvárii a Zootechnická fakulta v budove bývalej Roľníckej školy pod Zoborom.
Z ústavov integrovaných do troch katedier: rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a chemicko-technologickej, sa opäť vytvorili nové katedry, katedra krmovinárstva a výživy a katedra mechanizácie poľnohospodárstva a pôdoznalectva. Obidve nové katedry boli v novej organizačnej forme pokračovaním tradície bývalých ústavov na VŠPLI v Košiciach, a to Ústavu lúkarstva, pasienkárstva a horského hospodárstva a Ústavu strojníctva. Z Ústavu fytopatológie a bakteriológie bola vytvorená katedra ochrany rastlín s úsekom mikrobiológie.
Katedra chemicko-technologická (vytvorená v Košiciach z Ústavu anorganickej chémie, Ústavu poľnohospodárskej technológie a Ústavu agrikultúrnej chémie a analytiky), prešla do Nitry v nezmenenej forme. V tejto forme pôsobila katedra do roku 1956, kedy k 1. októbru vznikli katedra poľnohospodárskej chémie a katedra agrochémie.
Na Zootechnickej fakulte začínala v roku 1952 v Nitre katedra všeobecnej zootechniky. Nová katedra nadviazala na katedru živočíšnej produkcie, vytvorenú v roku 1950 v Košiciach z troch ústavov a to Ústavu všeobecnej zootechniky a biotechnológie, Ústavu špeciálnej zootechniky a Ústavu mliekárstva a syrárstva. Z tej istej katedry v Košiciach vznikla v roku 1952 v Nitre ďalšia zootechnická katedra – katedra živočíšnej výroby.
Ďalšou katedrou, s ktorou vysoká škola v Nitre začínala, bola katedra ekonomiky a organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov s oddelením poľnohospodárskej praxe. Katedra vznikla z bývalého Ústavu poľnohospodárskej spravovedy a účtovníctva. Z katedry rastlinnej výroby sa vyčlenila samostatná katedra všeobecného poľnohospodárstva.
Kontinuitu výučby spoločenských vied zabezpečovala v Nitre od roku 1952 katedra spoločenských vied, organizačne pričlenená k Agronomickej fakulte. Disciplíny pedológia a geológia boli začlenené v roku 1952 na katedru mechanizácie poľnohospodárstva a pôdoznalectva, ale už v roku 1953 na katedru všeobecného poľnohospodárstva. V tom istom roku sa osamostatnila katedra pedológie. Okrem pôdoznalectva zahŕňala meteorológiu, geológiu, geodéziu, poľnohospodárske stavby a meliorácie až do roku 1958, v ktorom tieto disciplíny prešli dočasne na katedru všeobecného poľnohospodárstva. Ústav botaniky bol v roku 1954 transformovaný na katedru botaniky, od 1. októbra 1958 pod názvom katedra botaniky a fyziológie rastlín.
Z katedry všeobecnej zootechniky sa v roku 1953 odčlenili anatómia a fyziológia hospodárskych zvierat i veterinárstvo a vytvorili základňu pre katedru veterinárnych disciplín. K 1. januáru 1954 sa osamostatnila aj zoológia ako katedra zoológie. Nakoniec sa v roku 1956 vyčleňuje katedra chovu drobných hospodárskych zvierat.
Katedra živočíšnej výroby sa v roku 1953 rozdelila na katedru špeciálnej zootechniky a na katedru mliekárstva a výživy. Disciplína výživa a kŕmenie hospodárskych zvierat sa rozvíjala v organizačnom začlenení katedry mliekárstva a výživy. V roku 1956 sa osamostatnila ako katedra výživy a kŕmenia hospodárskych zvierat.
Budovanie fakúlt, personálne a organizačné zabezpečenie výučby na katedrách podstatným spôsobom ovplyvňovali dekani oboch fakúlt. Budovanie Agronomickej fakulty v prvom období existencie VŠP v Nitre je spojené s pôsobením prvého dekana prof. dr. Ing. Emila Špaldona, ktorý stál na čele fakulty v rokoch 1952 – 1958.
Rozvoj Agronomickej fakulty, jej organizačnej štruktúry, personálneho a materiálneho zabezpečenia mal veľký význam pre celú vysokú školu. Od otvorenia VŠP v Nitre, v roku 1952, Agronomická fakulta tvorila rozvojovú základňu celej vysokej školy. Sústreďovala najpočetnejší káder profesorov, docentov a odborných asistentov. Na nej spočívalo aj ťažisko výučby, vedeckého výskumu a výchovy vedeckých pracovníkov. Do roku 1959, keď bol do nej začlenený zootechnický študijný odbor po zrušení Zootechnickej fakulty, mala 11 katedier (v zátvorke rok vzniku): katedra agrochémie (1956), katedra poľnohospodárskej chémie (1956), katedra botaniky a fyziológie rastlín (1954), katedra ochrany rastlín (1952), katedra rastlinnej výroby (1952), katedra mechanizácie poľnohospodárskej výroby (1952), katedra pedológie (1953), katedra šľachtenia rastlín (1959), katedra všeobecného poľnohospodárstva (1953), katedra jazykov (1952), katedra spoločenských vied (1956).
Do reformy štúdia v roku 1959 Agronomická fakulta vychovala 411 inžinierov – agronómov, ktorí našli uplatnenie vo všetkých sférach rozvíjajúcej sa poľnohospodárskej veľkovýroby, najmä v rastlinnej výrobe, v oblasti výskumu, v šľachtiteľských podnikoch a v odbornom školstve.
Budovanie Zootechnickej fakulty je spojené predovšetkým s osobou jej prvého dekana prof. Ing. A. Červeného. Vo funkcii pôsobil v rokoch 1952 – 1956 a opäť v akademickom roku 1958/1959 do zániku fakulty.
Zootechnická fakulta počas svojho sedemročného pôsobenia, do roku 1959, mala dôležitú úlohu vo vývoji VŠP. Organizačná a kádrová výstavba fakulty umožnila rozvoj jedného z dvoch základných študijných odborov, ktorý existuje od začiatku VŠP v Nitre dodnes a vytvorila predpoklady pre vznik Prevádzkovo-ekonomickej fakulty. Z pôvodných 5 katedier, s ktorými fakulta v roku 1952 začínala, sa v priebehu niekoľkých rokov rozdelením katedier alebo odčlenením vybudovali ďalšie, takže ku koncu svojej existencie v akademickom roku 1958/1959 mala fakulta 10 katedier so 61 pedagogickými zamestnancami. Boli to tieto katedry (v zátvorke rok založenia): katedra všeobecnej zootechniky (1952), katedra špeciálnej zootechniky (1953), katedra mliekárstva (1953), katedra veterinárnych disciplín (1953), katedra zoológie (1954), katedra výživy a kŕmenia hospodárskych zvierat (1956), katedra chovu drobných hospodárskych zvierat (1956), katedra krmovinárstva (1952), katedra ekonomiky a organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov (1952), katedra telesnej výchovy (1952).
Počas svojho pôsobenia Zootechnická fakulta vychovala 343 inžinierov – zootechnikov, ktorí významne ovplyvnili budovanie živočíšnej veľkovýroby na Slovensku, rozvoj zootechnického výskumu, plemenárstva, poľnohospodárskych služieb a odborného školstva. V akademickom roku 1958/1959, v zmysle rozhodnutia Vlády ČSR bola Zootechnická fakulta zrušená nielen v Nitre, ale aj v Brne a Prahe. Zrušením Zootechnickej fakulty sa od roku 1959 posilnila Agronomická fakulta, v rámci ktorej sa ďalej rozvíjal zootechnický odbor.
Aj keď Agronomická fakulta bola v tomto období relatívne najlepšie vybudovaná, pôsobil aj na jej vývoj proces dezintegrácie. V 60. rokoch vzniklo na Agronomickej fakulte niekoľko nových katedier. Ich vznik bol podmienený jednak subjektívnymi činiteľmi, ale pôsobili tu aj objektívne potreby, vyplývajúce z otvorenia melioračného študijného odboru. V akademickom roku 1960/1961 vznikol na katedre základnej agrotechniky Ústav meliorácií, ktorý zabezpečoval výučbu na fytotechnickom a prevádzkovo-ekonomickom študijnom odbore. Keď sa v akademickom roku 1961/1962 otvoril melioračný študijný odbor, ukázala sa potreba trvale organizačne zabezpečiť jeho vývoj na VŠP otvorením samostatnej katedry. Stalo sa tak 1. apríla 1963, keď bola ustanovená katedra meliorácií. Kádrové dobudovanie katedry umožnilo odčleniť z nej 1. januára 1968 katedru základov vodného hospodárstva.
Z katedry agrochémie sa v roku 1963 odčlenila katedra biochémie a rádiobiológie. Katedra botaniky a fyziológie rastlín sa k 1. februáru 1963 rozdelila na katedru botaniky a katedru fyziológie rastlín. V tom istom roku sa z katedry ochrany rastlín odčleňuje katedra mikrobiológie. Organizačný vývoj katedier fytotechnického odboru bol v tejto etape ukončený dňom 1. júla 1969, odčlenením oddelenia záhradníctva z katedry rastlinnej výroby a vytvorením samostatnej katedry záhradníctva.
Na katedrách zootechnického odboru sa tiež niektoré disciplíny osamostatňujú a vznikajú nové katedry. Tento proces je zjavný najmä na základných katedrách, ako boli katedra všeobecnej zootechniky a katedra špeciálnej zootechniky. Z katedry všeobecnej zootechniky sa 1. mája 1963 osamostatnila katedra genetiky.
Vedecko-technický pokrok v poľnohospodárstve, ktorý sa prejavil v živočíšnej výrobe zavádzaním veľkovýrobnej technológie a špecializáciou, si vyžadoval novú, modernú orientáciu obsahovej náplne výučby predmetu všeobecná zootechnika. Išlo najmä o aplikáciu nových poznatkov genetiky v plemenárskej práci. Preto katedra všeobecnej zootechniky bola v roku 1964 premenovaná na katedru plemenárskej biológie.
Katedra špeciálnej zootechniky zaznamenala tiež zmenu. Po jej rozdelení vznikli v akademickom roku 1964/1965 dve samostatné katedry: katedra chovu hovädzieho dobytka a koní a katedra chovu ošípaných a oviec.
Podobným vývojom prešla katedra veterinárnych disciplín, ktorá sa 1. septembra 1962 rozčlenila na katedru fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat a na katedru veterinárskej prevencie.
Šesťdesiate roky boli v histórii fakulty obdobím búrlivého kvantitatívneho i kvalitatívneho rozvoja, ktorý výrazne ovplyvňoval činnosť každej katedry a účelového zariadenia i každého pedagogicko-vedeckého zamestnanca.
Po roku 1970, v dôsledku nových politických pomerov, nastúpil proces integrácie nielen katedier, ale aj iných účelových zariadení. Výrazne sa to prejavilo najmä na Agronomickej fakulte. K 31. decembru 1970 mala fakulta 25 katedier. V nasledujúcom roku sa zmenil názov iba dvoch katedier. Katedra fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat bola premenovaná na katedru morfológie a rozmnožovania hospodárskych zvierat a katedra veterinárnej prevencie na katedru fyziológie a prevencie hospodárskych zvierat.
Radikálnym zásahom do štruktúry katedier boli opatrenia z roku 1972. S účinnosťou od 15. júla 1972 rektor VŠP zrušil 19 katedier (katedra ochrany rastlín, katedra agrochémie, katedra botaniky, katedra fyziológie rastlín, katedra mikrobiológie, katedra pôdoznalectva, katedra šľachtenia rastlín, katedra záhradníctva, katedra meliorácií, katedra základov vodného hospodárstva, katedra zoológie, katedra morfológie a rozmnožovania zvierat, katedra genetiky, katedra fyziológie a prevencie hospodárskych zvierat, katedra plemenárskej biológie, katedra chovu drobných hospodárskych zvierat, katedra chovu ošípaných a oviec, katedra chovu hovädzieho dobytka a koní, katedra mliekárstva).
Namiesto nich bolo ustanovených 9 nových katedier, do ktorých boli začlenené disciplíny zo zrušených katedier (katedra fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat, katedra poľnohospodárskych meliorácií, katedra špeciálnej zootechniky, katedra genetiky a plemenárskej biológie, katedra hydinárstva a zoológie, katedra rastlinnej biológie, katedra mliekárstva a technológie poľnohospodárskych produktov, katedra šľachtenia a ochrany rastlín, katedra agrochémie a pôdoznalectva).
Ku dňu 30. júna 1975 bola zrušená katedra rádiobiológie a biochémie. Disciplína biochémia rastlín a využitie rádioizotopov v rastlinnej výrobe bola začlenená do náplne katedry rastlinnej biológie a disciplína biochémia živočíchov a využitie rádioizotopov v živočíšnej výrobe bola presunutá na katedru fyziológie a anatómie hospodárskych zvierat. V priestoroch bývalej katedry rádiobiológie a biochémie bolo zriadené Centrálne chemické laboratórium.
Doterajší organizačný vývoj Agronomickej fakulty bol dovŕšený ustanovením katedry biológie a životného prostredia 1. júna 1977. Vznik tejto katedry zodpovedal aktuálnym požiadavkám ochrany životného prostredia, do ktorého významným spôsobom zasahuje moderná poľnohospodárska veľkovýroba.
Počet katedier vzrástol na 15. Pri katedrách Agronomickej fakulty pôsobilo 5 účelových zariadení, ktorých činnosť bola zameraná na výskum a pomoc praxi:
(1) bioklimatologická stanica pri katedre poľnohospodárskych meliorácií,
(2) experimentálna báza pri katedre rastlinnej výroby,
(3) laboratórium elektrónovej mikroskopie pri katedre genetiky a plemenárskej biológie,
(4) stanica výkrmnosti a jatočnej hodnoty ošípaných a oviec pri katedre špeciálnej zootechniky,
(5) výskumno-výučbový revír vo Veľkom Záluží pri katedre hydinárstva a zoológie.
Už v rokoch 1960 – 1970 platné učebné plány v rámci existujúcich študijných odborov umožňovali užšiu špecializáciu. Prostredníctvom systému voliteľných predmetov si študenti mohli diferencovane podľa spoločenskej potreby a individuálneho záujmu, ako aj osobných predpokladov v závere štúdia (od II. ročníka) voliť hlbšiu špecializáciu. Tak napr. na fytotechnickom študijnom odbore sa takto realizovali špecializácie v agrochémii, pôdoznalectve, ochrane rastlín, šľachtení a semenárstve, v technológii rastlinnej výroby v horských a podhorských oblastiach, v záhradníctve a ovocinárstve a aj v ochrane krajiny a životného prostredia. Na zootechnickom študijnom odbore sa uplatňovali smerovania vo výžive hospodárskych zvierat, plemenitbe, hydinárstve, technológii živočíšnych výrobkov, technológii chovu hospodárskych zvierat a pod.
V roku 1972 sa prikročilo k obsahovej prestavbe výučby na vysokých školách poľnohospodárskych v celej vtedajšej ČSSR. Boli vypracované nové profily absolventov. V novom učebnom pláne sa posilnil teoretický základ výučby jednak rozšírením rozsahu niektorých predmetov teoretického charakteru, najmä matematiky a fyziky, jednak zvýraznením podielu teoretickej výučby v odborných predmetoch. Zredukoval sa a koncentroval počet prednášaných disciplín. Väčší priestor sa otváral pre zavádzanie nových predmetov alebo pre posilnenie a úpravu disciplín zaradením predmetov inovácie, čo už umožňovalo aj určité špecifické zameranie výučby na jednotlivých študijných odboroch.
Pre študentov štúdia popri zamestnaní, ako jednej z nových foriem štúdia pre záujemcov z praxe, Agronomická fakulta zabezpečovala výučbu v dvoch konzultačných strediskách, a to pri VŠP v Nitre a v Komplexnom konzultačnom stredisku v Košiciach.
V rámci obsahovej prestavby, ktorá vyplynula z vysokoškolského zákona, sa upravila dĺžka štúdia na jednotlivých študijných odboroch z 5-ročného denného štúdia na 4-ročné. Príprava a realizácia 4-ročného štúdia na jednotlivých študijných odboroch bola spojená so značnými organizačnými problémami.
V rámci 4-ročného štúdia došlo k zjednoteniu obsahu jednotlivých disciplín, tematických celkov i rozsahu hodín v týchto disciplínach. Zjednotilo sa aj začlenenie disciplín v rámci semestrov. Agronomické fakulty vysokých škôl v Nitre, Brne a v Prahe takto na jednotlivých študijných odboroch koncipovali obsah aj rozsah výučby. Tento kvalitatívne nový prístup vo výchovno-vzdelávacej činnosti vyústil v jednotlivých študijných odboroch do jednotnej koncepcie organizácie štátnych záverečných skúšok, vo výbere a zastúpení členov štátnych skúšobných komisií v rámci ČSSR pre štátne záverečné skúšky a v zosúladení termínov konania štátnych záverečných skúšok medzi jednotlivými fakultami v Nitre, Brne a Prahe.
Rozhodnutie vtedajšieho MŠ SSR o 4-ročnom štúdiu na Agronomickej fakulte predpo-kladalo realizáciu systému kontinuálneho vzdelávania prijatím zákona o postgraduálnom štúdiu. Forma postgraduálneho štúdia na základe spoločenskej objednávky vo forme 2-ročného štúdia sa ukázala byť nedostačujúcou v sústave celoživotného vzdelávania.
Štúdium na Agronomickej fakulte od roku 1946 celkove ukončilo 13 507 absolventov, z toho na fytotechnickom odbore 6 574, na zootechnickom 5 589 a na melioračnom 1 072 denného a diaľkového štúdia, záhradníckom 34, všeobecnom poľnohospodárstve a technologickom 40.
Vedeckovýskumná práca sa rozvíjala postupnými krokmi. Najskôr bolo potrebné vytvoriť predpoklady pre pedagogickú prácu, aby sa neprerušila kontinuita poľnohospodárskeho štúdia. V tomto začiatočnom období bola odborná príprava vedeckých ašpirantov iba vzácnou výnimkou. V 50. rokoch končia vedeckú ašpirantúru iba ojedinelí pedagogicko-vedeckí pracovníci. V roku 1955 u školiteľa akad. M. Malocha ukončil ašpirantúru Ing. P. Pagáč, v nasledujúcom roku 1956 u školiteľa prof. dr. Ing. E. Špaldona ukončil Ing. J. Belej, u školiteľa prof. dr. Ing. G. Chomkoviča bol úspešný Ing. V. Hučko a u školiteľa prof. dr. Ing. V. Kováča to boli Ing. V. Sidor a Ing. D. Medvecký. V roku 1958 úspešne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu Ing. J. Dubovský.
Až neskôr, v druhej polovici 50. rokov sa mohlo prikročiť k intenzívnejšiemu rozvoju vedeckovýskumnej práce. Začiatky vedeckého výskumu sú citeľne poznamenané individuálnymi záujmami a tematickou rôznorodosťou. Azda najdôležitejším stimulom rozvoja vedeckovýskumnej práce v tomto období je úsilie získať vedeckú hodnosť. Tematický plán výskumu nebol plne zosúladený so spoločenskou potrebou z hľadiska závažnosti riešenia jednotlivých výskumných problémov.
V tomto období môžeme na vysokej škole pozorovať úsilie riešiť kľúčové rozvojové problémy poľnohospodárskej výroby. Tieto tendencie sa prejavili v oblasti zootechniky pod vedením prof. dr. Ing. V. Kováča. Už v roku 1952 si katedra špeciálnej zootechniky vytýčila hlavný problém v oblasti chovu ošípaných „Výskum predpokladov na zdokonaľovanie plemien bielej ušľachtilej ošípanej s ohľadom na jednotlivé úžitkové typy“.
V druhej polovici 50. rokov do vedeckovýskumnej práce stále viacej preniká cieľavedomosť a dlhodobé zameranie na hlavné výrobné problémy. V oblasti živočíšnej výroby výskum rieši diferenciáciu produkčných typov slovenských plemien dobytka. V rastlinnej výrobe sa dostáva do popredia agrotechnika vysokých úrod, i keď zatiaľ iba v produkcii papriky. Ďalším kľúčovým problémom bol výskum sústavy obrábania pôdy z pestovateľského hľadiska v rozličných výrobných oblastiach.
Okrem týchto problémov sa rieši celý rad rezortných úloh, ktoré predstavujú čiastkové problémy rastlinnej a živočíšnej výroby, ako napr. zúrodňovanie podzolovaných pôd stredného a východného Slovenska, výskum prvkov úrodnosti sóje, alebo základné problémy výživy rastlín, akým bol napr. výskum príjmu, obsahu a pohybu živín v rastlinách v priebehu vegetačného obdobia.
V súlade s uznesením vlády 929/1960 Zb. vedenie VŠP poverilo fakultu vypracovať plán rozvoja vedeckovýskumnej práce a plán dobudovania katedier do roku 1970. Hlavné smerovanie vedeckého výskumu určila Poľnohospodárska sekcia Vedeckej rady Ministerstva školstva a kultúry v Prahe, ktorá určila, že vedeckovýskumná činnosť na poľnohospodárskych vysokých školách sa bude rozvíjať v 5. smeroch.
V oblasti rastlinnej výroby sa výskum zameral na riešenie agrotechniky vysokých úrod hlavných poľnohospodárskych plodín (pšenica, jačmeň, kukurica a poľné krmoviny) a na zvyšovanie úrodnosti pôdy. Zootechnický smer výskumu predpokladal riešenie novej technológie chovu hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny), zvyšovanie úžitkovosti a uplatňovanie najúčinnejších plemenárskych metód v chove hospodárskych zvierat.
Nový prístup k výchove vedeckých pracovníkov sa odzrkadlil na VŠP zvýšením záujmu o vedeckú ašpirantúru. V roku 1966 získalo hodnosť kandidáta vied 18 pedagógov a tento vzostupný trend sa udržal aj v ďalších rokoch.
Nové moderné laboratóriá a každým rokom narastajúci počet potrebných technických zariadení, laboratórnych prístrojov, meracej a inej techniky umožňovali zvyšovať teoretickú a metodologickú úroveň vedeckého výskumu. Táto tendencia sa odzrkadlila v roku 1965 aj v budovaní vedeckých ústavov. Na Agronomickej fakulte vznikol Ústav biológie a ekológie rastlín a Ústav biológie hospodárskych zvierat.
V 70. rokoch začali pôsobiť nové vývojové tendencie. Celá vedeckovýskumná činnosť je zhrnutá do troch hlavných úloh štátneho programu:
(1) Kvalitatívne a kvantitatívne ekologické aspekty pri pestovaní kultúrnych rastlín,
(2) Teoretické základy biosyntézy rastlinných bielkovín,
(3) Biologické a etologické základy chovu hospodárskych zvierat v podmienkach priemyselnej veľkovýroby.
Fakulta sa stala koordinačným pracoviskom hlavných úloh štátneho programu. Aj v tejto činnosti Agronomická fakulta na vysokej škole dominovala.
Najvýznamnejšie úspechy zaznamenala fakulta vo výskume agrotechniky vysokých úrod obilnín, v oblasti fyziológie a výživy rastlín, šľachtenia vysokoúžitkových typov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a hydiny, vo výrobe krmovín a výžive zvierat.
Počas existencie Agronomickej fakulty jej kolektívy vyriešili 526 samostatne plánovaných výskumných úloh, ktoré obohatili teoretické poznanie i vedeckú základňu študijných odborov poľnohospodárskeho školstva a prispeli k rozvoju poľnohospodárstva. Vedecká profilácia fakulty sa realizovala prostredníctvom vecného a metodického zamerania hlavných úloh, ktoré bezprostredne prehlbovali a rozvíjali zámery formulované v jednotlivých nosných smeroch výskumu.
V súlade s tendenciami zameranými na posilnenie základného výskumu nastala výrazná zmena v štruktúre výskumných úloh v prospech základného výskumu, ktorého podiel dosiahol 75 – 80 %. Dosiahnuté výsledky tvoria trvalú hodnotu, ktorou fakulta prispela do bohatstva biologicko-poľnohospodárskych vied. Bezprostredná aplikácia realizačných výstupov v poľnohospodárskej praxi a ich materializácia v rastlinnej a živočíšnej výrobe priniesla a prináša značný národohospodársky efekt. Špecifickým prístupom vo výskume obilnín, ktorý má modelový význam pre všetky naše hlavné plodiny, sa získali a praxi postupne odovzdávali podklady pre odrodovú agrotechniku, pri ktorej sa maximálne využíva úrodový potenciál pestovaných druhov a odrôd a optimálne sa využíva bioenergetický potenciál pestovateľského prostredia, čo vedie k lepšiemu využitiu vložených materiálových vkladov a energie na tvorbu úrod a dostatku kvalitných potravinových zdrojov. Spresnená delená výživa a hnojenie viazané na vývinové charakteristiky plodín, doplnené o sledovanie dynamiky živín v pôde a v rastlinách vedie v porastoch k lepšiemu hospodáreniu so živinami a k lepšej kvalite vypestovaného produktu.
Pracovníci fakulty získali pôvodné poznatky o vplyve fytopatogénnych činiteľov na rast a vývoj hustosiatych obilnín. Po prvý raz sa na Slovensku determinovali fytopatogénne huby a živočíšni škodcovia, ktorí sa špecializujú na určitú rastovú fázu plodín.
Výsledky výskumu na Agronomickej fakulte ovplyvňovali v praxi aj riešenie bielkovinového programu vo väzbe na rastlinnú a živočíšnu výrobu, s osobitným zreteľom na zvýšenie intenzity pestovania objemových krmív na ornej pôde, lúkach a pasienkoch.
Na úseku zootechnického výskumu je významný podiel fakulty na racionalizácii výživy hospodárskych zvierat, na rozpracovaní teórie a praxe etologických prejavov a adaptačných schopností zvierat, ktoré účinne prispeli k spresneniu moderných technológií chovu hospodárskych zvierat vo veľkovýrobných podmienkach. Na fakulte vznikla vedecká škola etologického výskumu a štúdia adaptačných schopností zvierat. Sformované personálne a utvorené materiálno-technické podmienky umožňujú realizáciu teoretických a praktických otázok etológie zvierat na svetovej úrovni.
Aplikáciou nových geneticko-šľachtiteľských a reprodukčných poznatkov sa umožnilo zdokonaľovať vysokoúžitkové typy hovädzieho dobytka. Významný je podiel zamestnancov fakulty na vyšľachtení a rozšírení nového plemena ošípanej biela mäsová, prvého mäsového plemena slovhyb a nového plemena oviec slovenská valaška. Významné výsledky sa dosiahli v intenzifikácii a racionalizácii chovu teliat, kde sa vyvinuli zariadenia na individuálne ustajnenie teliat v profylaktóriu. Pozoruhodné sú aj výsledky pri šľachtení nového športového koňa. Medzi ďalšie aktivity patrí vývoj, výroba a plošná aplikácia preparátu Avartin-01 proti varroáze včelstiev, ktorý účinne prispel k ozdraveniu včelstiev v SR.
Vypracované projekty krajinárskych pozemkových úprav, ochranných pásiem pitnej vody, viacúčelového využitia viacerých akumulačných vodných nádrží, technologických systémov podpovrchových závlah sú prínosom pri riešení účelného využívania vodných zdrojov a zabezpečenia ochrany životného a prírodného prostredia v SR. Riešiteľské kolektívy fakulty realizovali rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu pri riešení vedeckovýskumnej činnosti, najmä v rámci družobných dohôd s vysokými školami.
Agronomická fakulta sa stala dôležitým koordinačným centrom biologicko-poľnohospodárskeho výskumu v SR a strediskom výchovy vedeckých pracovníkov. Fakulta zabezpečovala vedeckú výchovu v 6 vedných odboroch (všeobecná produkcia rastlín, špeciálna produkcia rastlín, všeobecná zootechnika, špeciálna zootechnika, ochrana rastlín a meliorácie) a na fakulte pôsobilo 5 komisií pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác, v rámci ktorých od roku 1952 do roku 1985 obhájilo 391 zamestnancov vedeckú hodnosť kandidáta poľnohospodársko-lesníckych vied.
Na riešení výskumných úloh sa zúčastňovali aj študenti, ktorí na jednej strane rozširovali vedeckovýskumnú kapacitu a na druhej strane umožňovali zvyšovať úroveň vedeckého myslenia, zvládnuť vedecké metódy práce, zvyšovať záujem o príslušný študijný odbor, rozširovať schopnosti samostatnej orientácie. Vedecká činnosť študentov sa realizovala prostredníctvom študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ). Do tejto činnosti bolo zapojených 600 – 650 študentov, čo predstavuje 35 % z celkového počtu študentov Agronomickej fakulty.
Od roku 1957 fakulta začala vydávať Zborník VŠP – Agronomická fakulta, v roku 1966 premenovaný na Acta fytotechnica. Po zrušení Zootechnickej fakulty prevzala aj vydávanie zborníka Acta zootechnica. Mnohé výsledky výskumu najmä v 60. rokoch sa uverejňovali ako Informačné správy s cieľom propagovať aplikovateľné výsledky výskumu v praxi.
Pomoc Agronomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre poľnohospodárskej praxi v rozsiahlejšom meradle, s uplatnením kvalitatívne náročnejších prvkov a metód spolupráce sa začala rozvíjať až v 60. rokoch. Otvorenie všetkých základných študijných odborov (fytotechnický, zootechnický, melioračný) a ich personálne a materiálne zabezpečenie, ako aj otvorenie nového areálu školy vytvorili podmienky pre ďalší rozvoj pedagogickej a vedeckovýskumnej práce a pre rozvíjanie a prehlbovanie spolupráce s poľnohospodárskou praxou. Vplyv modernej genetiky a šľachtiteľské úspechy obrátili pozornosť na kvalitu biologického materiálu tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej výrobe a prispeli k podstatnému rastu hektárových úrod a k zvyšovaniu úžitkovosti hospodárskych zvierat. Kvalifikovaná práca absolventov sa preukázala aj pri intenzifikácii pestovania poľnohospodárskych plodín, ako aj pri intenzifikácii celej živočíšnej výroby.
Nový prístup k spolupráci sa začal uplatňovať v 70. rokoch. V styku s praxou sa odstránila živelnosť a individualizmus a do tejto činnosti sa vniesla plánovitosť, cieľavedomosť, komplexná tímová a multidisciplinárna spolupráca pri dôslednom rešpektovaní celospoločenských záujmov vo výrobe i na vysokej škole. Táto nová orientácia sa prejavila okrem iného v uzatváraní zmlúv o spolupráci. Boli zamerané na komplexné riešenie obilninárskeho a krmovinárskeho problému, kľúčových úloh v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. Dobrá spolupráca s výrobno-hospodárskymi jednotkami a podnikmi sa zabezpečovala aj v rámci vedľajšej hospodárskej činnosti s významnými poľnohospodárskymi, chemicko-technologickými a strojárskymi podnikmi.
Významným medzníkom v živote fakulty, tak ako celej spoločnosti, bol november 1989. Novembrové udalosti a ponovembrový vývoj spoločnosti sa nutne dotkli aj Agronomickej fakulty. Bol vytvorený samosprávny orgán Akademický senát fakulty tvorený troma komorami, komorou pedagógov, technických pracovníkov a študentov. Akademický senát (AS), ako najvyšší správny a kontrolný orgán fakulty, mal za úlohu pripraviť voľby akademických funkcionárov, vytvoriť nový štatút fakulty a bdieť nad ďalším demokratickým vývojom fakulty. Funkciu predsedu ASF od roku 1990 zastávali: doc. Ing. Jozef Kulich, CSc. (1990 – 1994), Ing. Rudolf Slovík, CSc. (1994 – 1996), doc. Ing. Vendelín Mucha, CSc. (1997 – 1999), prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, PhD. (1999 – 2000), doc. Ing. Peter Ondrišík, CSc. (2000 – 2007), prof. Ing. Ondrej Debrecéni, PhD. (2007 – 2015), doc. Ing. Juraj Candrák, PhD. (2015 – doteraz). Po búrlivých novembrových udalostiach sa po prvýkrát uskutočnili demokratické voľby dekana fakulty. V decembri 1989 ním bol zvolený doc. Ing. Ján Bízik, CSc.
Rok 1990 bol poznačený značnými zmenami na fakulte. Došlo k dezintegrácii viacerých katedier. Vznikla katedra botaniky, katedra mikrobiológie, katedra ochrany rastlín, katedra prevencie chorôb a reprodukcie hospodárskych zvierat, katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov, katedra hodnotenia a spracovania živočíšnych produktov a katedra biochémie a rádiobiológie. Počet katedier sa rozšíril na 23. V tomto období sa konštituovalo aj fakultné výpočtové stredisko a transformoval sa Ústav biologickej racionalizácie poľnohospodárstva do Ústavu biológie a ekológie rastlín. Neskoršie bol dislokovaný z katedry biochémie a rádiobiológie do nových priestorov na Dolnej Malante.
Pri tomto zariadení vznikla aj poľná experimentálna báza. Laboratórna časť ústavu slúžila ako servisné zariadenie pre laboratórne spracovávanie biologického materiálu z katedier Agronomickej fakulty, ako aj ostatných fakúlt SPU v Nitre.
Prebiehajúce spoločenské a politické zmeny si vynútili zmeny v personálnej oblasti. Na fakulte bolo prehodnotené tzv. normalizačné obdobie po roku 1968 a uskutočnené rehabilitácie mnohých zamestnancov fakulty postihnutých v 70. rokoch. Na fakultu sa do pedagogického procesu vrátil 1 profesor, 10 docentov a 2 inžinieri. Zo zamestnancov fakulty, ktorí boli v spomínanom období preradení na inžiniersko-technické miesta, boli znovu do pedagogického procesu zaradení 2 pracovníci.
V rokoch 1992 – 1993 došlo pri znížení finančných prostriedkov k redukcii počtu zamestnancov. Z fakulty odišlo 52 zamestnancov, predovšetkým v dôchodkovom veku. Nedostatok mzdových prostriedkov a lukratívne ponuky z oblasti podnikania spôsobili, že z fakulty odišli aj mladší, ambiciózni pedagogickí pracovníci a ašpiranti. Výhodnejšie platové pomery a často na fakulte získané dobré jazykové znalosti umožnili im nielen ľahké rozhodovanie, ale aj dobré uplatnenie v podnikateľskej sfére. Okrem toho sú roky 1994 – 1995 z hľadiska riešenia generačného problému prelomové. Za tieto dva roky odišlo po 65. roku života do starobného dôchodku 18 pedagogických zamestnancov, z čoho bolo 13 profesorov.
Na základe záujmu uchádzačov o štúdium záhradníckeho študijného odboru, ako aj na základe spoločenskej objednávky, zarezonovala v roku 1994 otázka vzniku Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva. Prispela k tomu aj skutočnosť rozdelenia ČSFR, pretože dovtedy jediný záhradnícky odbor v celej republike pôsobil na Vysokej škole zemědělskej v Brne – v Ledniciach. A tak v roku 1995 bola Akreditačnou komisiou Vlády Slovenskej republiky podporená myšlienka vzniku tejto fakulty a Akademický senát VŠP v apríli 1995 aj fakultu ustanovil. K 2. septembru 1995 začala samostatne organizovať nový akademický rok. Z Agronomickej fakulty odišli na novú fakultu dve katedry, a to katedra záhradníctva a katedra krajinného inžinierstva s 50 zamestnancami.
Na Agronomickej fakulte zostalo 21 katedier so 432 zamestnancami, z čoho bolo 173 pedagogických zamestnancov. K ďalšej redukcii zamestnancov z dôvodov zníženia mzdových prostriedkov pridelených fakulte došlo v roku 1999 a 2000, kedy boli znížené počty nepedagogických zamestnancov. V akademickom roku 2000/2001 na fakulte pôsobilo 399 zamestnancov, z toho 184 pedagogických a 215 technicko-hospodárskych zamestnancov a robotníkov. Štruktúra pedagogických zamestnancov bola nasledovná: 21 profesorov, 58 docentov, 69 odborných asistentov s vedecko-akademickou hodnosťou, 33 odborných asistentov a 3 asistenti.
Od roku 1990 fakulta pristúpila k zásadnej transformácii štúdia, spočívajúcej v zmene študijných programov, zavádzaniu nových disciplín, obsahovej prestavbe existujúcich disciplín. Zo študijných programov boli vyňaté disciplíny založené na marxistickej ideológii, ktoré boli nahradené humanitnými, s cieľom prispieť k humanizácii vysokoškolského štúdia. Významné zmeny nastali aj v organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu na fakulte. V roku 2002 vznikla katedra výživy ľudí.
V nadväznosti na prípravu štatútu fakulty bol v roku 1991 vypracovaný flexibilný a kreditový systém vzdelávania, ktorý umožňuje študentom samoprofiláciu, súbežné štúdium na inom odbore, či štúdium v zahraničí, s následným uznaním skúšok a kreditov.
Od akademického roku 1992/1993 sa postupne popri fytotechnickom a zootechnickom študijnom odbore otvárali nové študijné odbory:
záhradníctvo (1993),
krajinné inžinierstvo (1993),
technológia spracovania poľnohospodárskych produktov (1996),
vedecká výživa ľudí (1996),
aplikovaná biológia (1996),
všeobecné poľnohospodárstvo (1996),
ochrana rastlín (1998),
biotechnológie (2000).
V súlade so Svetovou deklaráciou o vysokoškolskom vzdelávaní pre 21. storočie, prijatou UNESCO v roku 1998, s Bolonskou deklaráciou prijatou v júni 1999 a nadväznými dokumentmi, uskutočnila Agronomická fakulta v roku 2000/2001 prestavbu univerzitného systému vzdelávania na 3-stupňový.
Cieľom reštrukturalizácie systému vzdelávania bolo najmä prispôsobenie systému štúdia európskym trendom a snaha o zvýšenie medzinárodného uznania našich vzdelávacích sústav, zvýšenie medzinárodných mobilít študentov a učiteľov aktívnou účasťou v programoch Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, rozšírenie existujúceho flexibilného kreditného systému o Európsky systém transferu kreditov (ECTS) ako významný krok k zvýšeniu mobilít, rozšíreniu možností štúdia v zahraničí, európskej spolupráci univerzít a tiež k uznávaniu štúdia a diplomov v zahraničí. Fakulta poskytovala vysokoškolské vzdelávanie v novoakreditovaných študijných odboroch prvého (bakalárskeho) stupňa:
manažment rastlinnej výroby,
manažment živočíšnej výroby,
všeobecné poľnohospodárstvo,
udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
agropotravinárstvo,
aplikovaná biológia,
výživa ľudí.
Druhý stupeň univerzitného vzdelávania sa uskutočňoval v nasledovných inžinierskych študijných odboroch:
manažment rastlinnej výroby,
manažment živočíšnej výroby,
všeobecné poľnohospodárstvo,
udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
agroenvironmentalistika,
ochrana rastlín,
technológia potravín,
biotechnológia,
výživa ľudí.
Štúdium v bakalárskych študijných odboroch bolo 3-ročné (6 semestrov, s povinnosťou získať 180 kreditov), s možnosťou pokračovať na 2-ročnom inžinierskom štúdiu (4 semestre, s povinnosťou získať 120 kreditov).
Bakalársky stupeň štúdia končil štátnou bakalárskou skúškou a obhajobou bakalárskej práce. Absolvent získal titul „bakalár“, v skratke „Bc“. Inžiniersky stupeň štúdia končil štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce. Absolventi získali titul „inžinier“, v skratke „Ing.“
V roku 2002 po vyjadrení akreditačnej komisie bola Agronomická fakulta premenovaná na Fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov. Následne na to Akademický senát SPU 10. 7. 2002 schválil vytvorenie Fakulty biotechnológie a potravinárstva, ktorá vznikla odčlenením 6 katedier Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov (katedra chémie, katedra biochémie a biotechnológie, katedra mikrobiológie, katedra fyziológie živočíchov, katedra skladovania a spracovania rastlinných produktov, katedra hodnotenia a spracovania živočíšnych produktov). Na novú fakultu boli presunuté študijné odbory agropotravinárstvo, biotechnológia a aplikovaná biológia.
V roku 2006 na fakulte pracovalo 126 pedagogických zamestnancov (15 profesorov, 36 docentov a 75 odborných asistentov) a 156 nepedagogických zamestnancov.
Zmeny v štruktúre študijných odborov a zamestnancov fakulty, ako aj následné legislatívne zmeny pre vysokoškolské vzdelávanie viedli v priebehu rokov 2003 až 2006 k akreditácii nových študijných programov. V súčasnosti Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov poskytuje vzdelávanie v nasledovných akreditovaných študijných programoch.
V prvom (bakalárskom) stupni štúdia:
manažment rastlinnej výroby,
manažment živočíšnej výroby,
všeobecné poľnohospodárstvo,
výživa ľudí,
udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
špeciálne chovateľstvo,
farmárstvo,
hipológia.
V druhom (inžinierskom) stupni štúdia:
manažment živočíšnej výroby,
špeciálne chovateľské odvetvia,
výživa zvierat a krmivárstvo,
manažment rastlinnej výroby,
výživa a ochrana rastlín,
udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
výživa ľudí,
genetické technológie v agrobiológii,
agroekológia.
V treťom (doktorandskom) stupni štúdia:
všeobecná živočíšna produkcia,
špeciálna živočíšna produkcia,
všeobecná rastlinná produkcia,
špeciálna rastlinná produkcia,
agrochémia a výživa rastlín,
fyziológia plodín a drevín,
výživa,
ochrana rastlín.
Na týchto študijných programoch študuje v akademickom roku 2015/2016 približne 1 800 študentov. V súčasnom období je na fakulte 16 katedier a 4 vedecké a účelové zariadenia. V akademickom roku 2015/2016 disponuje fakulta 233 zamestnancami. Z celkového počtu je 111 pedagogických zamestnancov (21 profesorov, 41 docentov a 49 odborných asistentov) a 122 nepedagogických – technických, výskumných a robotníckych zamestnancov.
V akademickom roku 2018/2019 bol na I. stupni štúdia študijný program Farmárstvo nahradený študijným programom Agroekológia. V uvedenom akademickom roku slávnostne promovalo na bakalárskom stupni štúdia 181 denných absolventov a 8 absolventov externých. Na inžinierskom stupni sa v dennej forme zúčastnilo promócii 199 absolventov a v externej forme 28 absolventov.
Dňa 25. 6. 2019 schválil Akademický senát FAPZ SPU v Nitre nový Štatút fakulty s organizačnými zmenami vstupujúcimi do platnosti 1. 9. 2019. Zlúčením Katedry botaniky a Katedry environmentalistiky a zoológie vznikla Katedra environmentalistiky a biológie. Zlúčením Katedry rastlinnej výroby a Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín vznikla Katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov. Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat bola premenovaná na Katedru špeciálneho chovateľstva. Po realizácii nových organizačných zmien fakulta disponuje 14 katedrami a 5 vedeckými a účelovými zariadeniami. V uvedenom období fakulta disponovala 207 zamestnancami, z toho 103 bolo pedagogických a 104 nepedagogických.
Hlavným cieľom fakulty v oblasti vzdelávania je pripraviť vysokokvalifikovaných odborníkov tak, aby boli konkurencieschopní na domácom i európskom trhu práce. V tomto ohľade Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov nadväzuje na doterajšie pozitívne výsledky v pedagogickej a vedeckovýskumnej práci, pričom počas svojej sedemdesiatročnej existencie vyškolila 23 343 absolventov, z toho 21 105 inžinierov a 4 238 bakalárov, ktorí našli uplatnenie v praxi a ocenenie v spoločnosti.
Odstránenie systému jednotného školstva po roku 1989 umožnilo vznik nových vzdelávacích inštitúcií a podporilo vznik nových vzdelávacích technológií. Najmä pri vzdelávaní dospelých sa začali využívať možnosti otvoreného vzdelávania v zmysle výberu cieľa, času a miesta vzdelávania. Idea dištančného a celoživotného vzdelávania sa stáva programovou stratégiou rozvoja vzdelávacích systémov vyspelých krajín. Hlavným cieľom tohto trendu je, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo vzdelávacou realitou pre všetkých. Je to dôsledok reakcie na neustále sa meniace podmienky na trhu práce, kde človek nemôže vystačiť len s vedomosťami, nadobudnutými na strednej alebo vysokej škole. Problematike celoživotného vzdelávania venujú pozornosť na všetkých popredných univerzitách sveta. Rozvíjajú sa jednotlivé formy tohto vzdelávania.
Vo výchovno-vzdelávacom procese kladie fakulta dôraz na fakt, že poľnohospodársky odborník súčasnosti musí vedieť dotvárať výrobné technológie a postupy v konkrétnych podmienkach praxe, rozumieť viacerým vedným odborom a riešiť výrobu tak, aby bola ekonomicky rentabilná a konkurencieschopná a pritom vyhovovala ekologickým kritériám, ale aj požiadavkám na technologickú kvalitu a zdravotnú bezpečnosť produkcie. Preto je odborná a diplomová prax študentov súčasťou študijného plánu a slúži pre odbornú prípravu študenta. Cieľom odbornej praxe na bakalárskom stupni štúdia je získanie praktických znalostí v študijnom programe, overovanie získaných teoretických vedomostí v praxi, vytvorenie celkovej predstavy o činnosti podnikateľského subjektu, zoznámenie sa s organizáciou práce a s riadením jednotlivých úsekov a odvetví. Ďalej získanie skúseností z riadenia prevádzky a z organizácie konkrétnych pracovných procesov, prípadne aj zručností v niektorých pracovných operáciách. Zoznámenie sa s odbornou a ekonomickou úrovňou pracoviska, s uplatňovaním ekologických hľadísk na pracovisku a pod. Prax na inžinierskom stupni štúdia sa realizuje spravidla vo výrobných podnikoch, v spracovateľských podnikoch, v úradoch verejného zdravotníctva, v špecializovaných poradniach racionálnej výživy a v ďalších pracoviskách agropotravinárskeho komplexu doma a v zahraničí. Študenti prvého ročníka inžinierskeho stupňa štúdia študijných programov manažment rastlinnej výroby, výživa a ochrana rastlín, manažment živočíšnej výroby a výživa zvierat a krmivárstvo, absolvujú odbornú prax ako asistenti agronóma a zootechnika na farmách Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU, s. r. o. v Kolíňanoch.
Na základe osvojenia si vedomostí poskytovaných vo výučbe, nachádzajú absolventi uplatnenie v podnikoch zaoberajúcich sa poľnohospodárskou a potravinárskou problematikou, ďalej v službách, vo výskume, v školstve, poisťovníctve, riadiacich odborných a manažérskych funkciách, biologických službách, plemenárskych organizáciách, chovateľských zväzoch, v podnikoch krmivárskeho a spracovateľského priemyslu, organizáciách pre vnútorný a medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi komoditami, na výskumných a šľachtiteľských pracoviskách, v semenárskych podnikoch, úradoch územného plánovania a ochrany prírody. Uplatnenie nachádzajú tiež v oblasti marketingu, výchovy a reklamy, v konzultačných strediskách správnej výživy, na úseku ochrany spotrebiteľa z oblasti domácej i zahraničnej produkcie potravín, v štátnej a verejnej správe.
Vedeckovýskumná profilácia fakulty zohľadňovala pozitíva, kde katedry svojou viac ako 50 ročnou prácou získali uznanie a autoritu pri rešpektovaní reálnych materiálno-technických a personálnych možností. Proces transformácie VŠ mal bezprostredný dopad i na oblasť vedy a výskumu, čo sa prejavilo po roku 1990 skrátením časových horizontov riešenia výskumných projektov z 5 na 3 roky. Zavedenie nového systému riadenia a financovania vedy, tzv. grantového systému, spôsobilo vytvorenie väčšieho počtu výskumných projektov s menšou riešiteľskou kapacitou.
Vedecká profilácia fakulty vychádzala z doterajších výsledkov a skúseností, monitorovania prognóz vývoja vedy doma i v zahraničí. Vedecké priority a strategické zámery rešpektovali trendy vývoja obsiahnuté v nasledovných kľúčových materiáloch:
Koncepcia a základy agrárnej a výživovej politiky rezortu pôdohospodárstva,
Základné smery a priority vedy a techniky v pôdohospodárstve SR,
Zelená správa MP SR,
Národný program podpory zdravia,
Environmentálna politika SR,
Dokument Komisie OSN za trvalo udržateľný rozvoj,
Návrh programu rozvoja a využitia biotechnológií v poľnohospodárstve.
V pôsobnosti fakulty boli a v súčasnosti sú riešené nasledovné tematické otázky rozvoja vedy a techniky:
- rozpracovanie a aktualizácia alternácie technologických postupov pre pestovanie plodín v rastlinnej výrobe a chovoch hospodárskych zvierat, s využitím prvkov biologizácie a ochrany životného prostredia,
- tvorba a exploatácia udržateľných technologických systémov (integrovaných a ekologických) v rastlinnej výrobe, pri zohľadnení osobitosti regiónov a výrobných podmienok, s ohľadom na kvalitu pestovateľského prostredia a trvalú udržateľnosť, výskum dominantných faktorov tvorby a regulácie úrod hospodársky významných poľných plodín na základe blízkeho a diaľkového monitorovania výkonnosti prostredia, výskum pestovania plodín ako obnoviteľných zdrojov energie, tvorba a regulácia úrod plodín v závlahových režimoch a monitorovanie a modelovanie ekonomických ukazovateľov a výsledkov z hľadiska intenzity, ekológie a regiónu,
- výskum agroenvironmentálnych systémov rastlinnej výroby v nížinných, pahorkatinových podhorských a horských regiónoch a v podmienkach obmedzených vstupov, resp. v iných špecifických oblastiach výskumu ochrany genofondu kultúrnych rastlín, jeho zlepšovanie progresívnymi metódami, molekulárne charakterizovanie genetických zdrojov na určenie genetickej diverzity a šľachtiteľské využitie, rozpracovanie a využitie molekulárnych markérov na selekciu kvalitatívnych (MAS) a kvantitatívnych znakov,
- modelová syntéza úrodotvorných procesov poľnohospodárskych plodín, ekofyziologické aspekty dusíkatej výživy plodín, odozva stresu vo fyziologických procesoch, kvantifikácia vplyvu očakávaných globálnych zmien klímy na poľné plodiny,
výskum systémov integrovanej a biologickej ochrany rastlín, metódy diagnostiky škodlivých činiteľov, zmapovanie ich výskytu v SR a vytvorenie informačných databáz o ich rozšírení, systém prognóz a signalizácie výskytu hospodársky významných škodlivých činiteľov,
- výskum racionálnych metód hnojenia a výživy hlavných poľných plodín z hľadiska úrody a kvality produkcie, integrovaná chemizácia rastlinnej výroby, bilancovanie a monitoring kolobehu živín a ekologicky podmienená diverzifikácia intenzity hnojenia,
- výskum technologických postupov vedúcich k precíznej aplikácii vstupov chemikálií a hnojív pri zohľadnení priestorovej premenlivosti stanovíšť,
- výskum inovácie a modernizácie systémov pestovania liečivých rastlín a ďalších špeciálnych plodín,
- genofond v systémoch trvalo udržateľného rozvoja krajiny, zefektívnenie metód šľachtenia HZ a ich využitie,
- na úžitkovosť, zdravie a kvalitu produktov, racionálne metódy zachovania a využívania biodiverzity domácich genetických zdrojov,
- zefektívnenie systémov, objektivizácia parametrov výživnej hodnoty krmív a potreby živín pre hospodárske zvieratá, zlepšenie transformácie živín na zdravé a kvalitné živočíšne produkty pri rešpektovaní environmentálnych požiadaviek,
- vývoj a uplatnenie systémov chovu HZ rešpektujúcich ekologické požiadavky, welfare a kvalitu života,
- tvorba populácií malých HZ s vyššími parametrami úžitkovosti, výskum možností postupov stabilizácie populácií poľnej a lovnej zveri zlepšovaním biotopu,
- kvalita a bezpečnosť potravín, vplyv potravín na zdravie populácie, zlepšenie stravovacích návykov obyvateľstva SR, praktické overovanie účinnosti vybraných biologicky aktívnych látok na kvalitu potravín, stratégie prístupu k analýze rizika vyplývajúceho z konzumácie potravín.
V súčasných spoločenských podmienkach je zameranie vedeckovýskumnej činnosti FAPZ orientované predovšetkým na maximálne využitie poznatkov a perspektívnych smerov agrobiológie, potravinových zdrojov a životného prostredia v podmienkach SR, zohľadňujúcich agrárnu politiku štátu a medzinárodné trendy v príbuzných oblastiach a integračných aktivitách do EÚ. Hlavné smery výskumu pracovísk fakulty sa orientujú na modelovanie rastovo-produkčného procesu poľných plodín, vplyv globálnej klímy a environmentálnych stresov na rastliny a biodiverzitu prirodzených ekosystémov, technológie pestovania plodín, komplexnú výživu hlavných poľných plodín, výživu ľudí, ochranu ohrozených druhov flóry a fauny, biologickú ochranu rastlín, vplyv fytochemikálií na vlastnosti poľnohospodárskych produktov, bioindikáciu kvality pôd, metódy hodnotenia a projektovania systémov trvalo udržateľnej rastlinnej a živočíšnej produkcie, mapovanie a využitie molekulárnych markérov v šľachtení, reguláciu optimálneho využitia genofondu HZ a rastlín a vzťahy medzi vlastnosťami živočíšnych a rastlinných surovín, zdravú výživu, kvalitu potravín a krmív. Všetky vedeckovýskumné projekty sú koncipované tak, aby splnili úlohy spoločenskej objednávky a zároveň prispeli k rozšíreniu vedeckých poznatkov v jednotlivých disciplínach, ktoré sa na katedrách vyučujú.
Vedeckovýskumná činnosť patrí v súčasnosti medzi základné priority FAPZ, pretože je jedným z najdôležitejších kritérií pri akreditácii fakulty Akreditačnou komisiou MŠ SR, ale aj jej hodnotení ratingovými a rankingovými agentúrami. Mimo iného má aj priamy vplyv na prerozdelenie dotácie štátneho rozpočtu pre univerzity a vysoké školy. Medzi fakultami verejných vysokých škôl v SR má FAPZ svojou vedeckovýskumnou činnosťou osobitné odborné postavenie a dlhodobo stabilné miesto. Fakulta sa v súčasnosti okrem rezortného poľnohospodárskeho zamerania významne aktivizuje aj v oblastiach environmentálneho výskumu, výskumu biodiverzity, produkcie potravinových zdrojov, ekológie, výživy ľudí, klimatických zmien, kvality a bezpečnosti potravín.
FAPZ zahŕňa vo svojej štruktúre pracoviská, ktorých výskum vychádza prioritne z oblasti agrobiológie a interdisciplinárnych vedných oblastí medzi prírodovednými a poľnohospodárskymi vedami. Výskumná orientácia jednotlivých pracovísk závisí od ich špecifického zamerania. Ich exkluzivita spočíva najmä v ich originálnosti a jedinečnosti zamerania. Vo väčšine prípadov sú pracoviská jediné v SR, ktoré sa danou problematikou zaoberajú komplexne.
Na fakulte je vybudované Excelentné centrum ochrany a využívania agrobiodiverzity (ECOVA) a Excelentné centrum ochrany a využívania agrobiodiverzity Plus (ECOVA PLUS), finančne podporené zo štrukturálnych fondov Európskej únie. ECOVA a ECOVA PLUS sú lokalizované na katedrách a Inštitúte ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti (IOBBB) Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov. Úlohou excelentných centier je podpora zvyšovania kvality výskumu a sietí excelentných pracovísk vo výskume z oblasti udržateľného využívania a ochrany agrobiodiverzity, so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.
V rámci vedeckovýskumných projektov sú kolektívy FAPZ zapojené do medzinárodných sietí a spolupracujú s desiatkami pracovísk a partnerov po celom svete. Výsledkom spoločného výskumu a spolupráce sú projekty, publikácie a iné výstupy. V súčasnosti (v roku 2016) sa na FAPZ rieši takmer 40 domácich a medzinárodných projektov. Zhruba polovicu tvoria domáce vedecké projekty, zvyšok tvoria projekty a výskumné úlohy v rámci medzinárodnej vedeckovýskumnej spolupráce. Fakulta spolupracuje aj s poľnohospodárskou praxou na Slovensku, v rámci ktorej rieši niekoľko zmluvných projektov aplikovaného výskumu. V roku 2015 boli projekty na FAPZ financované vo výške takmer 1,5 mil. eur.
Na základe výskumu pracovníci FAPZ ročne vyprodukujú cca 600 – 900 vedeckých a odborných publikácií. Z tohto počtu približne jednu tretinu tvoria najhodnotnejšie publikácie v renomovaných domácich a zahraničných vedeckých časopisoch. Ďalej sú to vedecké monografie, vysokoškolské učebnice, príspevky v zborníkoch z vedeckých konferencií, odborné knižné publikácie, odborné články a i. O kvalite vedeckých výstupov a publikácií svedčí aj fakt, že citovanosť prác zamestnancov FAPZ dosahuje ročne viac ako 1 000 citácií. Z toho približne 60 – 70 % tvoria najhodnotnejšie citácie z vedeckých databáz Web of Science a SCOPUS.
Priamo na fakulte vychádzajú 2 domáce vedecké časopisy (Agrochémia, Acta fytotechnica et zootechnica), okrem toho je FAPZ súčasťou rotujúceho predsedníctva redakcie medzinárodného vedeckého časopisu JCEA, evidovaného v databáze SCOPUS.
Poznatky z vedeckovýskumnej činnosti pracovníci FAPZ prenášajú nielen do vyučovacieho procesu, ale aj do odbornej a vedeckej komunity. Na FAPZ SPU v Nitre sa ročne organizuje cca 10 – 20 vedeckých alebo odborných podujatí (vedecké konferencie, semináre), okrem toho pracovníci fakultu reprezentujú na desiatkach iných podujatí v SR a vo svete. Na FAPZ sa v tejto súvislosti každoročne organizujú vedecké podujatia v rámci Týždňa vedy a techniky SR a každoročne sa realizuje fakultná Vedecká konferencia študentov a Vedecká konferencia doktorandov s medzinárodnou účasťou.
Celkovo výsledky z vedeckovýskumnej činnosti v prepočte na učiteľa zaraďujú Fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov na prvé miesta v rámci všetkých fakúlt SPU, ale aj fakúlt z iných univerzít podobného zamerania. Dôkazom toho je aj umiestnenie FAPZ SPU v Nitre v najvyšších kategóriách kvality v rámci ostatnej akreditácie vysokých škôl SR. Najvyššie hodnotenie FAPZ získala nielen v oblasti vedy a výskumu, ale aj v pedagogickej oblasti.
Medzinárodná spolupráca Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov so zahraničnými inštitúciami a organizáciami prešla zložitým vývojom. Kooperácia s inštitúciami zo zahraničia je nevyhnutnou súčasťou činnosti každej fakulty.
Po roku 1989 fakulta udržala tradičné kontakty s odborníkmi z bývalých socialistických štátov a zároveň sa zapojila do intenzívnej kooperácie s inštitúciami z celého sveta. Boli podpísané bilaterálne zmluvy o spolupráci s viac ako tridsiatimi vedeckovýskumnými pracoviskami najmä v Európe, ale aj v iných častiach sveta.
Do roku 1989 bola väčšina zahraničných ciest zamestnancov fakulty organizovaná na báze kultúrnych a iných medzištátnych dohôd. Neskôr boli cesty do zahraničia a prijatie zahraničných hostí financované z rôznych typov domácich a medzinárodných projektov. Významnou pomocou pri rozvoji fakulty najmä v prvej polovici deväťdesiatych rokov boli programy PHARE-TEMPUS, ktoré umožnili veľkému počtu pedagógov vycestovať na zahraničné univerzity a získať informácie o metódach výučby, študijných systémoch a programoch. Zároveň tieto projekty umožnili čiastočne skvalitniť prístrojové vybavenie katedier, obohatili zamestnancov fakulty o kvalitnú zahraničnú literatúru, napomohli k inovácii obsahu mnohých predmetov, boli zdrojom poznatkov pre zavedenie nových predmetov, reštrukturalizáciu systému vzdelávania.
V druhej polovici 90. rokov a po roku 2000 sa v zahraničných stykoch výrazne prejavilo smerovanie Slovenskej republiky do integrácie v rámci Európskej únie. Veľký pokrok sa urobil pri zavádzaní Európskeho systému transferu kreditov na podmienky fakulty a stabilizoval sa postup pri vysielaní študentov, doktorandov a pedagogických zamestnancov do zahraničia cestou projektu SOKRATES-ERASMUS. Pokračovali projekty TEMPUS a podarilo sa získať nové projekty v rámci programov LEONARDO DA VINCI, COST, PHARE, EUREKA, MINERVA, ISEKI Food, FOOD-CT-2004, AVALON, MEACAP, ISERA Area a iné. V posledných dvoch rokoch bol rozvoj medzinárodných mobilít výrazne podporovaný projektom štrukturálnych fondov TRIVE. V rámci projektu sa realizovali mobility zamestnancov, študentov a doktorandov na renomované zahraničné univerzity. Učitelia sa zúčastnili na medzinárodných konferenciách a vzdelávacích workshopoch. Realizoval sa transfer a implementácia získaných poznatkov zo zahraničných mobilít (z oblasti výživy ľudí, agrobiológie, rastlinnej produkcie, bioenergetiky, biosystémového inžinierstva, energetickej sebestačnosti, výživy zvierat, špeciálnej živočíšnej produkcie, genetiky hospodárskych zvierat, špeciálnej rastlinnej produkcie, fytopatológie a ochrany poľnohospodárskych plodín) do vzdelávacieho a výskumného procesu na SPU.
Pracovníci fakulty sa aktívne zapojili do vedeckej spolupráce vo výzvach 5., 6. a 7. rámcového programu Európskej únie. Programy umožnili vytvoriť rovnaké podmienky financovania výskumnej práce ako v krajinách EÚ. V rámci bilaterálnych dohôd sa na fakulte veľmi intenzívne rozvíjala aj dvojstranná spolupráca s partnermi v Českej republike: Akadémia vied Českej republiky, Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha, Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe, AGRITEC, výzkum, šlechtění a služby, s.r.o. Šumperk. V Rakúsku: Universität für Bodenkultur Wien. V Maďarsku: Budapesti Corvinus Egyetem, Tiszakürti Arborétum, Botanikai és ökológiai kutátointézet MTA Vácrátót. V Poľsku: Uniwersytet Mikołaja Kopernika w Toruniu, Akademia Rolnicza im. H. Kollataja w Krakowie, Uniwersytet Warmińsko-Mazurski w Olsztynie, Uniwersytet Technologiczno-Przyrodniczy im. Jana i Jędrzeja Śniadeckich w Bydgoszczy. V Rumunsku: Universitatea din Oradea. Na Ukrajine: M.M. Gryshko National Botanical Garden Kiev, National Academy of Sciences Kiev, Uzhhorod National University, State Nikita Botanical, Gardens, The National Academy of Sciences of Ukraine. V Rusku: All-Russian Research Institute of Plant Industry Saint Petersburg, Moscow State University Botanical Garden, All-Russian Research Institute of Horticultural Breeding in Orel. Úspešná spolupráca sa realizovala na vedecko-technických projektoch INCO-COPERNICUS. V roku 2013 bola podpísaná bilaterálna zmluva s Univerzity Andalas v Padangu v Indonézii. V roku 2014 bilaterálne zmluvy s Jomo Kenyatta University of Agriculture and Technology, v Nairobi – Keňa a s Biogenkoji Research Institute Co Ltd. v Japonsku, ktoré položili rámcový základ pre spoluprácu v oblasti výskumu a vzdelávania.
V období rokov 2012 až 2015 fakulta participovala na vzdelávacom projekte štrukturálnych fondov QEDU zameranom na zvýšenie kvality vzdelávania na SPU v Nitre, so zámerom dosiahnuť neustálu adaptáciu na aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti a podporenie medzinárodnej spolupráce. Projekt, ktorý je v súčasnosti v udržateľnej fáze umožnil študentom študijného programu manažment rastlinnej výroby absolvovať štúdium vybraných predmetov v anglickom jazyku. Výučba týchto predmetov v anglickom jazyku bude pokračovať aj v ďalšom období.
V roku 2007 Európsky parlament schválil nový program v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy mládeže LLP Erasmus neskôr transformovaný na Erasmus+. Program umožnil veľkému počtu študentov vycestovať do zahraničia a realizovať štúdium na vybranej univerzite v dĺžke jeden až dva semestre, prípadne absolvovať praktickú stáž. Mnohí študenti využili kombináciu štúdia a praktickej stáže. Študenti, ktorí absolvovali časť štúdia alebo praktickej stáže v zahraničí, získali nové skúsenosti a pri skončení štúdia získali okrem vysokoškolského diplomu aj „dodatok k diplomu“. Tento dodatok poskytuje komparatívnu výhodu pri uchádzaní sa o zamestnanie, ľahší prístup k pracovným príležitostiam, alebo ďalšiemu štúdiu v zahraničí. Študenti si najčastejšie vyberali zahraničné štúdium v Českej republike, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, Nemecku a Rakúsku. Okrem mobilitného programu Erasmus boli využívané aj programy CEEPUS, Vyšehradský fond, IP Erasmus, Národný štipendijný program a bilaterálne dohody.
Dlhodobú tradíciu majú zahraničné praxe študentov. Pracovné stáže sa začali organizovať od polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia, najmä prostredníctvom vzájomných zmlúv medzi vysokými školami bývalých socialistických krajín. V deväťdesiatych rokoch sa praxe študentov organizovali najmä do krajín západnej Európy a USA cez rôzne typy sprostredkovateľských agentúr. Programy LLP Erasmus a Erasmus+ od roku 2007 výrazne zvýšili počty študentov absolvujúcich študentské pracovné stáže v zahraničí. Cieľom stáží je pomôcť jednotlivcom prispôsobiť sa požiadavkám trhu práce Európskeho spoločenstva, získať odborné a praktické zručnosti, zdokonaliť si svoje jazykové schopnosti a lepšie pochopiť hospodárske a sociálne podmienky hostiteľskej krajiny v kontexte získavania pracovných skúseností. Študenti fakulty absolvovali pracovné stáže predovšetkým na farmách, rančoch, v zoologických záhradách, vo výskumných ústavoch, penziónoch, reštauráciách, potravinárskych firmách a na univerzitách v rámci celej Európy.
Fakulta každoročne ponúka približne 90 predmetov vyučovaných v anglickom jazyku na všetkých troch stupňoch štúdia. Naši pedagógovia zabezpečovali vyučovanie v anglickom jazyku aj pre zahraničných študentov, ktorí prichádzali zo zahraničia hlavne prostredníctvom programov LLP Erasmus, Erasmus+, Erasmus-Mundus, Timur a Casia. Najčastejšie sa na štúdium prihlasovali zahraniční študenti z Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Španielska, Portugalska, Turecka, Grécka, Poľska, Lotyšska, Litvy, Ruska, Kazachstanu, Tadžikistanu, Salvádoru, Kostariky a Kolumbie.
V roku 2012 pri príležitosti 25. výročia programu Erasmus v Európe a 15. výročia programu na Slovensku udelil rektor SPU v Nitre Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov ocenenie za 1. miesto v počte predmetov odučených v anglickom jazyku.
Akademický senát FAPZ SPU na svojom zasadnutí dňa 7. 5. 2019 odsúhlasil zlúčenie Katedry botaniky a Katedry environmentalistiky, čím vznikla Katedra environmentalistiky a biológie. Súčasne odsúhlasil spojenie Katedry rastlinnej výroby a Katedry trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín čím vznikla Katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov. Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat bola následne premenovaná na Katedru špeciálneho chovateľstva.
Akademický senát FAPZ SPU na riadnom svojom zasadnutí dňa 21. 4. 2021 schválil novú organizačnú štruktúru FAPZ. S účinnosťou od 1. 9. 2021 vznikajú na fakulte 4 ústavy.
Súčasťou Ústavu Agronomických vied sú Katedra agrochémie a výživy rastlín, Katedra pedológie a geológie, Katedra ochrany rastlín, Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, Katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov. Vedúcim ústavu bol na základe výberového konania ustanovený prof. Ing. Dr. Ladislav Ducsay.
Vedúcim Ústavu rastlinných a environmentálnych vied bol ustanovený prof. Ing. Marián Brestič, CSc. V kompetencii ústavu sú Katedra environmentalistiky a zoológie, Katedra fyziológie rastlín, Katedra genetiky a šľachtenia rastlín a Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti.
Ústav chovu zvierat pozostáva z Katedry špeciálnej zootechniky, Katedry špeciálneho chovateľstva a Katedry veterinárskych disciplín. Vedúcim ústavu bol menovaný prof. Ing. Marko Halo, PhD.
Zložkou Ústavu výživy a genomiky je Katedra výživy ľudí, Katedra výživy zvierat a Katedra genetiky a plemenárskej biológie. Vedúcim ústavu bol ustanovený prof. Ing. Branislav Gálik, PhD.