28. geologicko-pedologicko-botanické terénne cvičenie po lokalitách Slovenska
20.11.2017
Katedra pedológie a geológie, v spolupráci s Katedrou botaniky, zorganizovala ďalšie, v poradí už 28. terénne cvičenie po vybraných lokalitách Slovenska. Z hľadiska geologickej stavby bolo zamerané najmä na Jadrové pásmo, teda na najstaršie oblasti našej republiky. Terénneho cvičenia sa zúčastnilo 81 študentov denného štúdia a 4 študenti diaľkového štúdia zo všetkých fakúlt našej univerzity.
Katedra pedológie a geológie, v spolupráci s Katedrou botaniky, zorganizovala ďalšie, v poradí už 28. terénne cvičenie po vybraných lokalitách Slovenska. Z hľadiska geologickej stavby bolo zamerané najmä na Jadrové pásmo, teda na najstaršie oblasti našej republiky. Terénneho cvičenia sa zúčastnilo 81 študentov denného štúdia a 4 študenti diaľkového štúdia zo všetkých fakúlt našej univerzity. Ako býva tradičným dobrým zvykom, počas cvičenia sa k nám pridali aj niektorí absolventi našej univerzity, ktorí sa medzi nás radi vracajú a pripomínajú si takto bezstarostné a krásne roky štúdia na našej alma mater. Tí doplnili počet účastníkov na 102.
Prvý deň bol z hľadiska náročnosti najťažší. Kto pozná majestátny vrch nad Ružomberkom, Veľký Choč, tak si dokáže predstaviť, aký výstup sme absolvovali na jeho 1.611 m vysoký vrchol.
Z Valašskej Dubovej, kde sme vystúpili z autobusov, to na relatívne krátkom úseku predstavuje prevýšenie 942 m. Keďže „výprave“ prialo aj počasie, tak sa nám z vrcholu ponúkli nezabudnuteľné kruhové výhľady. Ako na dlani sme mali celú Liptovskú Maru a Kubínsku Hoľu, v diaľke sa črtali oba Rozsutce Malej Fatry, Malinô Brdo vo Veľkej Fatre, časť hrebeňa Nízkych Tatier a aj Sivý vrch na začiatku hrebeňa Západných Tatier. Popri obdivovaní širokých výhľadov sa našiel čas aj na pedagogický výklad o geologickej stavbe a vzniku Chočských vrchov, o vytvorenom pôdnom type a aj príslušnej flóre celého územia. Ako už býva tradíciou, na vrchole nechýbalo občerstvenie v podobe nakrájanej slaninky s chlebíkom a našlo sa aj niečo na prípitok ... Zostup do Lúčok bol ešte náročnejší, ako výstup na vrchol. Veď zostupovať po svahu, ktorý mal miestami až 40 stupňov dá veru poriadne zabrať stehnám a chodidlám. O to viac, že zostup lesom miestami predstavoval skôr bahnisko pre diviakov, ako schodný chodník.
Druhý deň sme mali v programe návštevu Vysokých Tatier. Prialo nám počasie a tak sme celú „výpravu“ presunuli na Popradské pleso. Tatry boli ako vymaľované všetkými jesennými farbami prírody a tak niektorí z nás dali prednosť občerstveniu a posedávaniu na jesennom slniečku na brehu plesa. Ale zvyšok partie sa rozdelil na tri samostatné skupiny a podľa chuti a síl si vybral tri rozličné ciele : Symbolický cintorín pod Ostrvou, Veľké Hincovo pleso a aj samotnú Ostrvu. Skupinám, ktoré sa vybrali do vyšších partií Tatier sa naskytli nezabudnuteľné výhľady na najmenšie veľhory sveta.
Keďže sme mali v nohách dva mimoriadne náročné dni, tretí deň sme venovali aktívnemu oddychu. Autobusmi sme sa vyviezli pod hrebeň Nízkych Tatier a navštívili sme Prečerpávaciu stanicu Čierny Váh. Tak ako aj v predchádzajúcich dňoch aj teraz nám prialo počasie a ako na dlani sme mali polovicu Slovenska. Výhľad zahŕňal Veľký Choč na západe (ktorý sme pokorili v prvý deň), celé Chočské vrchy, Západné Tatry a oblúk Vysokých Tatier až po masív Slavkovského štítu. Naopak za našimi chrbtami sa krásne črtal Chopok a na opačnej strane stožiar vysielača na Kráľovej holi. Tým, ktorí mali lepší zrak, sa za Kráľovou hoľou v opare črtali ešte aj vrcholky Slovenského raja. Ozaj neuveriteľné výhľady ... Tu bol čas aj priestor na širšiu debatu o geologickej stavbe Slovenska a o niektorých raritách našej prírody.
Terénne cvičenie sme tradične ukončili nielen bohato prestretým stolom, na ktorom nechýbalo pečené prasiatko, pečený diviak, guľáš z diviny, či pečené klobásky, ale aj klasickým spoločenským večerom a príjemnou zábavou až do skorých ranných hodín.
