Mladí sa nehrnú do maštalí ani za tisíc eur

Personálna kríza zasiahla celé poľnohospodárstvo. Najvypuklejšia je v živočíšnej výrobe, kde sa pracuje v piatok aj vo sviatok. Dopyt po pracovníkoch vyostrili nielen odchody tisícok verných družstevníkov do dôchodku, ale najmä to, že chýbajú ich kvalifikovaní náhradníci.

Mliečne farmy prešli na prelome tisícročí technologickou revolúciou, ktorá rýchlym tempom pokračuje. To si žiada chovateľov nového typu na všetkých úrovniach. Zootechnici musia zvládnuť informačné a komunikačné technológie, u dojičiek a ošetrovateľov zvierat sa rovnako predpokladá zmysel pre techniku a prirodzený cit pre zvieratá.

A ešte čosi, čo dnes nie je úplne samozrejmé, je jedno, či ide o manažérov alebo ošetrovateľov: všetci na farme by mali prijať svoju prácu ako poslanie a životný údel zároveň.

Na farmy prichádzajú cudzinci

V čase, keď sa zdôrazňuje ľuďom zo všetkých strán užívanie si života, je to až príliš veľa nárokov odrazu. Nájsť perspektívnych, teda mladých, alebo aspoň štyridsať ľudí, je preto čoraz tvrdší oriešok. Dobre to vie Jozef Puvák, predseda družstva v Kočíne neďaleko Piešťan.

Chovajú tu 800 dojníc a ročne od nich nadoja 7,5 milióna litrov mlieka, celé jedno percento slovenskej produkcie mlieka. Puvák vraví, že posledných päť rokov sa hlavnou náplňou jeho práce stalo hľadanie ľudí do živočíšnej výroby. Chýbajú zootechnici, inseminátori a, pravdaže, ošetrovatelia.

Pred vyše rokom na farme náhle pre zdravotné problémy vypadli tri zo štyroch dojičiek. Na družstve improvizovali, ako vedeli, vyskúšali zamestnať aj bezdomovca. Vydýchli si až príchodom troch manželských párov z Ukrajiny. Niektorí z nich sú inžinieri, učitelia, psychologička. Nezmierili sa s 200– až 300-eurovými platmi a prišli na Slovensko. V Kočíne zarábajú 1 100 eur v hrubom.

"Kedysi sa do práce v maštali hlásili aj ženy z Trikoty Vrbové. Vyhovovala im práca skoro ráno a v podvečer, doma stihli veľa vecí. Dnes našincom práca na farme nevonia, museli sme siahnuť po cudzincoch,“ hovorí Jozef Puvák. Ešte predtým však bolo treba pripraviť jednoizbové byty, vybaviť ich mikrovlnkami, chladničkami, sporákmi. Družstvo si pýta za ubytovanie od 50 do 100 eur, poskytuje obedy aj večere.

Vďaka spolupráci s poľnohospodárskou univerzitou v Nitre obsadili v Kočíne aj štyri posty zootechnikov a črtajú sa dve mladé posily. Vysokoškoláčky Ivana Krahulcová a Patrícia Kočáriková brigádujú na farme počas víkendov. Družstvo má spoluprácu s dvoma strednými školami – jedna je v Nitre a druhá v Ivanke pri Dunaji. Stredoškoláci chodia na týždňové praxe a predseda družstva už má v hľadáčiku zopár talentovaných študentov.

Problém s ľuďmi do živočíšnej výroby je vypuklý aj v tradičných farmárskych krajinách. Napríklad aj v Dánsku pracujú na zväčšujúcich sa rodinných farmách takisto cudzinci. Ukrajinci, ktorí prišli pracovať do Kočína, naznačili, že by mali záujem zostať. A to znamená perspektívne riešiť bytovú otázku už nie pre páry, ale celé rodiny. Na program dňa sa tak dostala, a to nielen v Kočíne, ale aj v ostatných podnikoch úloha, ako pomôcť ľuďom pracujúcim v živočíšnej výrobe pri zaobstarávaní bývania.

Zootechnici namiesto kynológov

Mliečne farmy potrebujú ako soľ vzdelaných manažérov chovu. Vlani SPU v Nitre pripravila dovedna 41, tento rok to má byť 54 absolventov. Keď pred necelým štvrťstoročím končil univerzitu jej súčasný prorektor pre vzdelávanie Milan Šimko, opúšťalo školu 180 zootechnikov. Dnes je po nich zhánka, ale mladí sa na štúdium zootechniky ani na stredné odborné školy príliš nehrnú. Prečo?

"Môže za to pokrivený obraz poľnohospodárstva v očiach verejnosti, ako aj falošné predstavy o práci na farmách. A tiež to, že mládeži chýba kontakt so zvieratami, s farmami, umožňujúci vytvoriť si vzťah k budúcej profesii,“ hovorí prorektor SPU Milan Šimko.

Isté zmeny však badať. Poľnohospodári pritlačení k múru navštevujú univerzitu nie pri promóciách, ale v nižších ročníkoch a ponúkajú študentom výrobnú prax. Na štúdium prichádzajú chlapci a dievčatá z farmárskych hospodárstiev založených v deväťdesiatych rokov. Majú dobré chovateľské zručnosti, sú hladní po vedomostiach.

Samotná univerzita začala aktívne komunikovať so strednými odbornými školami, aby získala poslucháčov práve najpotrebnejších zootechnických a agronomických odborov. Prorektor Milan Šimko je teraz na turné po troch školách v okrese Kežmarok, Poprad a Spišská Nová Ves. Deti sa totiž stále najviac hlásia na štúdium kynológie a pritom farmy potrebujú chovateľov dobytka, ošípaných a nie psov.

Slovensko platí daň tomu, že zanedbalo poľnohospodárske školstvo, ktorého stredné školy prišli o hospodárstva, kde študenti získavali potrebné chovateľské zručnosti. To sa teraz horúčkovito doháňa. Systém spolupráce a výchovy mládeže sa po jeho rozpade začína ešte len prácne odznova budovať.