Monitoring znečistenia životného prostredia prostredníctvom včelstiev
09.01.2025
Dňa 5. decembra 2024 sa v Bruseli konalo záverečné stretnutie riešiteľov a národných koordinátorov projektu Insignia EU. Projekt spustený v roku 2023 bol zameraný na štandardizované monitorovanie znečisťujúcich látok v úľovom prostredí a zdrojov včelej pastvy na území EÚ. Projekt financovala Európska komisia, záverečná konferencia prebehla preto v ich priestoroch. Výsledky boli odprezentované aj na pôde Európskeho parlamentu, tomuto stretnutie moderoval podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík.
Cieľom projektu Insignia EU bolo vytvoriť celoeurópsku sieť včelárov - občianskych výskumníkov, ktorí monitorovali stav znečistenia životného prostredia prostredníctvom včelstiev. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa bolo potrebné:
1) vytvoriť komunitu včelárov ochotných zabezpečovať pravidelný odber vzoriek zo včelstiev,
2) vyvinúť pasívne vzorkovače umiestnené v úli umožňujúce vykonávať neinvazívny odber vzoriek z včelstiev,
3) poskytnúť dôkaz o tom, že včelstvá sú vynikajúcim, celosvetovo použiteľným a spoľahlivým nástrojom na biomonitoring stavu životného prostredia.
Do monitoringu bolo zaradených 315 včelstiev zo všetkých 27 krajín EÚ. V každej krajine pôsobil koordinátor, zabezpečujúci prepojenie medzi zúčastnenými včelármi a vedeckým konzorciom projektu Insignia EU. Národný koordinátor distribuoval pomôcky na odber vzoriek včelárom a organizoval prepravu vzoriek do laboratórií. Na Slovensku sa projektu zúčastnilo 10 včelárov. Odber vzoriek uľahčoval ilustrovaný manuál, ktorý podrobne opisoval kroky pre správny odber vzoriek, ich skladovanie a odosielanie. Lokality včelníc boli vyberané tak, aby zahrňovali rozmanité typy využívania pôdy, v ich okolí mohol prevažovať buď poľnohospodársky, alebo zastavaný či prírodný (lesný) krajinný typ.
Zo 450 sledovaných nepolárnych pesticídov bolo zistených celkovo 202 rôznych látok. Žiadna včelnica nebola úplne bez pesticídov, pesticídy sú dnes v prostredí jednoducho všadeprítomné. Takmer v každom úli sa vyskytovali fungicídy azoxystrobin, boscalid a fluopyram a insekticíd acetamiprid. Čerstvý med bol použitý na sledovanie ôsmych polárnych pesticídov - v 6 % vzoriek dominoval glyfosát a jeho deriváty. Množstvo zistených pesticídov neprekročilo prah MRL (maximálnu povolenú úroveň rezíduí), vo všetkých prípadoch analyzované vzorky medu spĺňali prah bezpečnosti stanovený pre potraviny. Pesticídy sú pritom v mede prítomné v oveľa menšej miere, ako v iných potravinách dorábaných v rovnakej oblasti. V úľovom prostredí sa totiž väčšina pesticídov z nektáru pri jeho spracovaní na med zachytí vo vosku.
Ďalší z pasívnych vzorkovačov vyvinutých pre túto štúdiu slúžil na identifikáciu mikročastíc, Vo väčšine prípadov sa jednalo o vlákna, v menšej miere aj fragmenty a filmy. Približne polovicu vláken predstavovali textilné úlomky z hodvábu alebo bavlny. Z plastov sa najhojnejšie vyskytovali mikročastice z polyesteru, polypropylénu a polyakrylonitrilu.
Pokiaľ ide o látky znečisťujúce ovzdušie, v silikónových pasívnych vzorkovačoch v úli sa zistila prítomnosť 35 polyaromatických uhľovodíkov a 19 prchavých organických zlúčenín. Najčastejšie sa vyskytujúcimi prchavými organickými zlúčeninami boli izoprén a hexán, najčastejšie detegovanými polyaromatickými uhľovodíkmi boli naftalén a metylnaftalény. Vo vzorkách propolisu bolo potvrdených všetkých osem meraných ťažkých kovov.
Analýza približne 2 500 vzoriek peľu ukázala prítomnosť peľu z 501 rastlinných rodov. Medzi najvýznamnejšie rastliny poskytujúce včelám bielkovinovú výživu na Slovensku patria repka olejná, vŕby, skorocele, ďateliny, rezeda žltá, vlčí mak či facélia. Je zaujímavé, že rastlinné zdroje peľovej znášky využívané včelami na Slovensku sú skôr podobné tým v Rakúsku, Maďarsku, na Balkáne či v Taliansku, zatiaľ čo Poľsko aj Česká republika patria do „severskej“ skupiny spolu so škandinávskymi a pobaltskými krajinami.
Záverečná správa z projektu bude verejne dostupná v najbližších dňoch na stránkach Európskej komisie a na oficiálnom sídle projektu www.insignia-bee.eu. V správe budú zosumarizované a vizualizované výsledky analýz týkajúce sa výskytu pesticídov, mikroplastov, prchavých látok, ťažkých kovov, ako aj peľovej diverzity pre Európsku úniu ako celok aj každú krajinu zvlášť. Slovensko patrím ku krajinám s podpriemerným výskytom záťažových látok v EÚ.
Keďže včelstvo vďaka svojej schopnosti obsiahnuť plochu desiatok až stoviek km2 od svojho stanoviska sa javí ako ideálny nástroj na biomonitoring všeobecného stavu životného prostredia, je možné, že aj v budúcnosti bude tento projekt pokračovať v záujme lepšieho nastavenia a plánovania environmentálnych politík v Európe.
