Poľovníkom sa nestaneš, musíš sa ním narodiť!

Tobiáš Komanický začal hrať na poľovnícky roh ako 12-ročný. Dnes reprezentuje SPU v Nitre na prestížnych súťažiach trubačov.

Trúbiť začal už ako dvanásťročný, keď mu otec, aktívny poľovník a trubač prisľúbil, že ho vezme na poľovačku, ak sa naučí trúbiť na lesnicu alebo poľovnícky roh. Začiatky neboli jednoduché, opuchnuté pery, nápor na pľúca... Neodradilo ho to a už onedlho zvládol techniku hry aj celú škálu signálov, povelov a fanfár. Nasledovali súťaže doma i v zahraničí, prvé úspechy. Tobiáš Komanický je dnes v druhom ročníku Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a úspešne reprezentuje univerzitu na prestížnych súťažiach trubačov.

Poľovníctvo je vraj dedičné. Platí to aj vo vašom prípade...

Myslím, že áno. Ako sa hovorí: poľovníkom sa nemôžeš stať, musíš sa ním narodiť. A keď máte v rodine poľovníka, určite sa na vás niečo nalepí. Ja som od malička rád chodieval do lesa. Otec, aktívny poľovník a učiteľ hry na lesnicu a poľovnícky roh, ma brával aj na nácviky a súťaže trubačov. Páčilo sa mi tam a keď som mal dvanásť, skúsil som to tiež.

Je náročné zvládnuť techniku hry?

Začiatky nie sú jednoduché, vyžaduje si to cvik. Noty som nepoznal, ale ako samoukovi mi stačilo počúvať tóny a správne ich zopakovať. Postupne som sa zdokonaľoval a dnes už môžem sám učiť nádejných trubačov. Pre začiatočníkov je vhodnejší poľovnícky roh, lesnica je skôr pre pokročilých.

V čom spočíva rozdiel medzi nimi?

Lesnica sa používa na poľovnícke signály, je menšia, má tenší zvuk a počuť ju na väčšiu vzdialenosť. Ide o to, aby poľovníci široko-ďaleko vedeli, že sa niečo deje. Poľovnícky roh je väčší a má hlbší, slávnostnejší tón. Dá sa na ňom zahrať celá stupnica, aj keď nemá klapky. Používa sa pri rôznych slávnostiach, poľovníckych plesoch, svätých omšiach a podobne.

Priebeh poľovačky má presné pravidlá. Čo všetko musí trubač ovládať?

Na začiatok poľovačky trubač na povel vedúceho poľovačky zatrúbi na lesnicu Pozor, čo je signál na nástup. Nasleduje Uvítanie a po ňom Začiatok činnosti. Po tomto signáli sa poľovníci rozídu po revíri a začína sa poľovačka. Na konci pohonu či celodenného poľovania zaznie signál Koniec činnosti a poľovníci sa zídu na výradisku, kde je uložená ulovená zver. Nasleduje signál Výrad, ktorý slúži na uctenie si zveri. Na záver celého ceremoniálu trubači zahrajú Lovu zdar. Okrem signálov môže trubač na poľovačkách hrať aj iné skladby, závisí to od jeho zdatnosti a odbornosti. Všetky signály majú aj textovú časť, ktorú trubač po každom odtrúbení zaspieva. Hudbu slovenských poľovníckych signálov zložil v roku 1970 Tibor Andrašovan podľa textov Pavla Porubana.

Zúčastnili ste sa na mnohých národných i medzinárodných súťažiach trubačov, získali ste viacero ocenení. Ktoré si najviac vážite?

Mojou prvou trofejou bol putovný pohár predsedu Klubu trubačov SR, ktorý som získal ako najmladší a najsympatickejší účastník súťaže. Mal som dvanásť. So súborom Trubači z Prešova, s ktorým som hrával na Strednej lesníckej škole v Prešove, sme zvíťazili na viacerých medzinárodných súťažiach v Poľsku a Česku. V kategórii jednotlivcov som doteraz obsadil dvakrát druhé a dvakrát tretie miesto na celoslovenských súťažiach. Za najväčší úspech však považujem vlaňajšie piate miesto v Česko-Slovenskej súťaži poľovníckych trubačov v Hronseku. Dostal som sa až do superfinále spolu so špičkovými trubačmi, ktorí hrajú v dychovkách.

Aké súťažné vystúpenia vás čakajú tento rok?

Pripravujem sa na ďalší ročník česko-slovenskej súťaže v Lipníku nad Bečvou, ktorá bude v júni a najmä na majstrovstvá Európy, ktoré budú 29. septembra v Levoči. Zíde sa tu trubačská špička z Čiech, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska.

Ste absolventom Strednej lesníckej školy v Prešove, za poľovníctvom ste prišli až do Nitry...

Po skončení strednej školy väčšina mojich spolužiakov pokračovala na lesníctve vo Zvolene, ja som však chcel začať niečo iné. Vybral som si Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre a špeciálne chovateľstvo. Potešilo ma, keď som na začiatku prvého ročníka zistil, že tu pôsobí poľovnícky krúžok Buteo. Dnes spolupracujem s Katedrou hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ, kde sú skvelí odborníci, zúčastňujem sa na poľovačkách ako študent, aj ako trubač. Našiel som sa tu a poháňa ma to dopredu.