Profesor Marián Brestič je novým členom predsedníctva APVV

Prof. Marián Brestič z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre je novým členom predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Navrhnutý bol na 14. rokovaní vlády SR, ktoré sa uskutočnilo 2. júna na Úrade vlády SR v Bratislave.

Prof. Marián Brestič z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre je novým členom predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Navrhnutý bol na 14. rokovaní vlády SR, ktoré sa uskutočnilo 2. júna na Úrade vlády SR v Bratislave.   

APVV bola zriadená v roku 2005 na podporu výskumu a vývoja (základného a aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja) poskytovaním finančných prostriedkov na riešenie projektov: výskumu a vývoja vo všetkých odboroch vedy a techniky, tiež v rámci programov agentúry, ako aj v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a projektov v rámci medzinárodných programov a iniciatív v oblasti výskumu a vývoja vrátane nákladov na ich prípravu. APVV je rozpočtová organizácia napojená na rozpočet Slovenskej republiky prostredníctvom kapitoly Ministerstva školstva SR.

APVV je organizácia a nástroj z hľadiska podpory vedy s deviatimi odbornými radami - Rada pre prírodné vedy, Rada pre technické vedy, Rada pre lekárske vedy, Rada pre pôdohospodárske vedy, Rada pre spoločenské vedy, Rada pre humanitné vedy, Rada pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu, Rada programu pre posilnenie účasti SR v európskej spolupráci vo výskume a vývoji a Rada programu APVV na zvládnutie pandémie koronavírusu a jej dopadov. V Rade pre pôdohospodárske vedy sú aj zástupcovia SPU v Nitre.

Ako uviedol prof. M. Brestič, treba si uvedomiť, že veda sa rieši na inštitúciách. „Tam je ten široký priestor na každodennú vedeckú prácu, analyzovanie a strategické rozhodovanie, riešenie projektov a písanie kvalitných publikácií, pre porovnávanie sa so svetom. Tam je realita našej vedy, aj veľa otvorených otázok.“

Prof. Ing. Marián Brestič, CSc., je vedúcim Katedry fyziológie rastlín FAPZ SPU v Nitre. Je garantom študijného odboru fyziológia plodín a drevín (PhD.); agroekológia (Ing.).

Pôsobí v mnohých poradných a čestných orgánoch, združeniach doma a v zahraničí. Rozsiahla je jeho činnosť v medzinárodných redakčných radách v časopisoch, napr. Environmental and Experimental Botany (Elsevier), Plant Physiology and Biochemistry (Elsevier), BMC Plant Biology (Springer Nature), Cells (MDPI), Physiology and Molecular Biology of Plants (Springer), Plant Soil Environment (ČZA), Plant Biotechnology Reports (Springer), Agrochimica (Pisa University Press, Italy), Agriculture (NPPC) (Scopus), Acta Fytotechnica et Zootechnica (SPU Nitra), Scopus.  

Počas 37 rokov bol riešiteľom, vedúcim alebo národným koordinátorom 38 výskumných projektov. K aktuálnym patrí napr. Project of the European Union Horizont 2020 “EPPN 2020: European Plant Phenotyping Network 2020”, národný koordinátor, doba riešenia 2017 – 2021, Phenotyping of crop genetic resources for conditions of climatic extremes. Project VEGA SR, vedúci projektu, 2019 - 2021, Use of Advanced Phenomic Approaches to Exploit Variation in Photosynthetic Efficiency to Increase Yield Under Fluctuating and Stress Environment. Project APVV SR, vedúci projektu, 2019 - 2022, Optimalizácia metód fenotypovania: budovanie národnej fenotypovacej platformy. Projekt OPVaI, vedúci projektu, 2020 - 2021.

Je spoluautorom troch patentov: PN Mislina, druh Pšenica špaldová (Triticum L.), PN Durgalova, druh Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccon Schrank), PN Badurka, druh Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccon Schrank), spoluatorom 20 vysoko citovaných článkov (Clarivate analytics; WoS), tzv. highly cited papers, 170 WoS publikácií, citácie - 4507, H-Index - 35, Google scholar citácie - 7460, H-Index - 43. Minulý rok získal spolu s kolegom z katedry prestížne svetové ocenenie Highly Cited Researchers 2020, čo ich zaraďuje medzi absolútnu svetovú špičku (top 0,1 % výskumníkov) vo vednej oblasti Plant and Animal Sciences.

Prof. M. Brestič je aj finalistom súťaže ESET Science Award a víťazom hlasovania o cenu verejnosti 2019.

Profesionálne sa orientuje na výskum ekofyziológie rastlín, fyziológie plodín, fotosyntézy, environmentálnych stresov rastlín, dopad klimatických extrémov na rastliny, nové metódy vo výskume rastlín, fenotypovanie plodín, využitie produktov sekundárneho metabolizmu v zlepšovaní produkcie a kvality rastlín, nanobitechnológie.