ZA NAŠIMI ABSOLVENTMI: za doc. Jaroslavom Slamečkom, riaditeľom NPPC - VÚŽV Nitra

Pán riaditeľ, ste absolventom našej alma mater. Aký odbor, respektíve študijný program, ste na SPU v Nitre vyštudovali?

Pán riaditeľ, ste absolventom našej alma mater. Aký odbor, respektíve študijný program, ste na SPU v Nitre vyštudovali?

Som rád, že patrím k absolventom SPU v Nitre. Vyštudoval som zootechnický odbor na vtedajšej Agronomickej fakulte. Tento rok sa náš ročník stretol po 35 rokoch od ukončenia štúdia spolu s naším ročníkovým učiteľom prof. Pšenicom. Je škoda, že len 21 % z nás pracuje v poľnohospodárstve.

Čo vám prinieslo vysokoškolské štúdium na SPU? Dalo vám, obrazne povedané, krídla?

Krídla rástli pomaly, ale odrazový mostík to určite bol. Nebol som z tých absolventov, ktorí mali jasne stanovený cieľ počas celého štúdia. Inklinoval som k zoológii, čo som zdedil po mame, ktorá celý profesijný život pracovala na SPU. Po skončení školy som mal ponuku nastúpiť do praxe do okresu Levice, kam ma volal môj starší kolega Michal Demeš. Druhým variantom bolo ašpirantské štúdium, ktorému som dal prednosť. Dva roky som pracoval na Katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ pod vedením školiteľa prof. Petra. Vtedy prišla ponuka z Výskumného ústavu živočíšnej výroby nastúpiť na novovytvorené Oddelenie biológie a chovu poľnej zveri. Ponuku som prijal a potom prišli tie krídla.

Darí sa vám vzdelanie zúročiť v praxi?

Určite áno. Vo svojej práci využívam temer všetky odborné predmety. Iste, nie do veľkej hĺbky, na to sú kolegovia, ktorí sa na daný odbor špecializujú. Mnohé treba priebežne doštudovávať a získavať nové informácie. Tu je veľmi dôležitá spolupráca so zahraničím. Veľa informácií získavam na podujatiach organizovaných chovateľskými zväzmi.

Aká je teda pracovná náplň na pozícii riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby?

Hoci sa snažím vyčleniť čo najviac času vedeckej práci, nie vždy sa mi to darí a zväčša prevažuje administratíva. Dôležitou časťou práce je príprava projektov, snažíme sa využiť každú výzvu, aby sme získali finančné zdroje. Lepšiu úspešnosť by sme mohli mať v zapojení do európskych projektov.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej profesionálnej kariére?

Osobne nemám žiadny veľký úspech, ale veľa malých. Keď vám vyjde kniha, za ktorú dostanete cenu Literárneho fondu, keď príjmu projekty s vašou myšlienkou, ktoré sú označené ako vynikajúce, keď vám zatlieskajú po prednáške na kongrese a keď za vami chodia ľudia so žiadosťou o spoluprácu. Potom sú tu veľké úspechy celého kolektívu pracovníkov – vyšľachtené nové plemená, excelentne zvládnuté organizácie festivalu Agrofilm či výstavy Agrokomplex, temer pravidelné ocenenia kolekcií zvierat, či už oviec, ošípaných, hydiny a králikov. Získané veľké projekty na budovanie infraštruktúry, žiaľ, bez podpory stavebných úprav a rekonštrukcií, ktoré by sme veľmi potrebovali.

Aká je podľa vás spolupráca vysokých škôl s praxou?

Takto paušálne sa na otázku nedá odpovedať. Všetko závisí na ľuďoch. Ak je na pozícii šikovný človek, prax si ho vyhľadá sama, ak nie, môže vyvíjať akékoľvek snahy, prax o neho nebude mať záujem. Rovnako je to aj na našom ústave.

Spolupracujete so svojou alma mater, prípadne kde vidíte prieniky pre vzájomnú spoluprácu?

Spolupráca s SPU je pre mňa veľmi dôležitá a nikdy som ju neprerušil. Obe inštitúcie majú erudovaných pracovníkov. VÚŽV má výskumné zariadenia a SPU má študentov, čo je ideálny predpoklad pre spoluprácu. Najintenzívnejšia je spolupráca s Katedrou hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ, ktorá zabezpečila hladký priebeh mnohých výskumných experimentov. Rovnako plodná je spolupráca s Katedrou fyziológie živočíchov, s ktorou sme opublikovali viacero hodnotných článkov v zahraničí. Keďže mám možnosť pracovať v dvoch vedeckých radách fakúlt SPU, v doktorandskej, výberovej a atestačnej komisii, mám dobrú možnosť získať informácie pre ďalšiu potenciálnu spoluprácu. A naopak, je mi umožnené odovzdávať študentom naše poznatky formou prednášok vybraných tém. Aj naše jednotlivé odbory spolupracujú v rôznych oblastiach s SPU. Teším sa, že sa v súčasnosti pripravuje veľký projekt, ktorý má potenciál oveľa lepšieho prepojenia oboch inštitúcií. Lebo hoci sme vzdialenosťou k sebe blízko, predsa máme v spolupráci rezervy.

Máte radu pre študentov, ktorí chcú byť úspešní vo svojom odbore?

Áno, ale len pre tých, ktorí to naozaj chcú. Netreba čakať na koniec štúdia a potom hľadať smerovanie. To musí prísť niekedy v polovici štúdia a jeho zvyšok treba využiť na získanie hlbších vedomostí v tom, v čom sa chcem profilovať. Ak budú mať študenti čo ponúknuť zamestnávateľovi, ten to určite v súčasnosti adekvátne ocení.

Čím sa riadite vo svojom živote? Máte nejaké svoje životné krédo?

Meno profesora Jána Plesníka, riaditeľa VÚŽV Nitra, ktorý ma prijímal do práce, je spojené s humanizmom. Jeho charakter zanechal vo mne hlboký dojem a chcem, aby môj postoj k ľuďom nebol len z pozície nadriadeného, ale aby ma vnímali aj ako kolegu s ktorým hľadajú riešenia aj v neľahkých situáciách. V spoločnej zhode sa dajú riešiť veci vždy jednoduchšie. Nie vždy sa mi to darí. Vstúpili sme do nového roka, čo by ste zaželali sebe a všetkým čitateľom? Navzájom si poprajme dobré zdravie, aby sme sa nastavili na korektnú a priateľskú vlnu a uchovali si ju po celý nasledujúci rok.

J. Slamečka pri výskume zajaca poľného

Foto: archív JS