Získať zamestnancov do výroby mlieka je čoraz ťažšie

Chov hovädzieho dobytka a následnú produkciu mlieka postihla personálna kríza. Producenti surového kravského mlieka ju naplno pociťujú ostatné dva roky a zdá sa, že situácia sa bude ešte zhoršovať.

Získať zamestnancov do výroby mlieka je čoraz ťažšie

Chov hovädzieho dobytka a následnú produkciu mlieka postihla personálna kríza. Producenti surového kravského mlieka ju naplno pociťujú ostatné dva roky a zdá sa, že situácia sa bude ešte zhoršovať. Hrozí slovenským poľnohospodárom, že sa o dobytok nebude mať kto starať?

„Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch nám neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Jedným z dôvodov je, že ľudia ešte stále žijú v utkvelej predstave z minulosti, kedy sa hlavne práca v živočíšnej  výrobe považovala za niečo menejcenné bez potreby mimoriadnych vedomostí. Je ťažké vykoreniť tieto fixné idey z myslenia ľudí a nahradiť ich faktom, že v tejto oblasti sú už dnes potrební šikovní a múdri ľudia so znalosťami od morfológie zvierat cez najnovšie systémy ustajnenia, výživy, genetiky, reprodukcie,  až po počítačové a automatické systémy dojenia a kŕmenia.“ myslí si Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Pritom dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. Zhodli sa v tom, že v tomto smere je potrebné v našej spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka. Tento sektor potrebuje mladých, stredoškolsky, aj vysokoškolsky vzdelaných a počítačovo zručných ľudí.

Skokový nárast miezd

„Spoločnosť Agrocoop Imeľ, ktorá ročne vyrobí 7,2-miliónov litrov mlieka vstúpila pred dvoma rokmi do duálneho vzdelávania. Každý rok absolvujem stretnutie s rodičmi žiakov ôsmich a deviatych ročníkov základných škôl vo viacerých obciach okresu Komárno. Vysvetľujem im, ako sa práca v živočíšnej výrobe za ostatné roky zmenila, alebo aké je u nás v spoločnosti finančné ohodnotenie. Napriek tomu záujem o štúdium daného smeru zo strany žiakov a ich rodičov nie je. Sme síce zaradení v duálnom vzdelávaní, ale študentov nemáme žiadnych,“ hovorí Alexander Pastorek, riaditeľ spoločnosti Agrocoop Imeľ a predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Aj v dôsledku nezáujmu najmladšej generácie bola situácia u hospodárov v Imeli vážna a preto pristúpili k rapídnemu zvýšeniu miezd v živočíšnej výrobe.

„Ešte stále sú v regióne Komárna priemyselné subjekty, kde zamestnanci zarobia len približne 600-eur. U nás narástol priemerný plat ošetrovateľov, alebo dojičiek skokovo a aktuálne dosahuje takmer 1200-eur. Samozrejme, naši spolupracovníci si takúto mzdu zaslúžia. Problém ale nastáva už v prípade minimálneho poklesu ceny mlieka. Vtedy sa dostávame do vážnych problémov a musíme straty vykrývať z iných oblastí,“ hovorí Alexander Pastorek.

Ten si myslí, že ak chcú mať chovatelia dostatok kvalifikovaných zamestnancov, musia voliť približne túto cestu. Jeho slová potvrdzuje aj Ján Paciga, predseda predstavenstva akciovej spoločnosti AGRIA v Liptovskom Ondreji, ktorá patrí k významným výrobcom mlieka na Slovensku. Ročne dodajú takmer 7-miliónov kilogramov mlieka.

„V oblastiach, ktoré súvisia s produkciou mlieka u nás pracuje približne 60-zamestnancov. Najmä k ošetrovaniu zvierat sme mali zásadný problém nájsť kvalifikovaných ľudí. Z tohto dôvodu dokončujeme už tretí byt v sociálno-ekonomickej budove. Ubytovanie je určené manželským párom, ktorí sa za prácou na Liptov presťahovali,“ povedal Ján Paciga.

Mzdy pravidelne zvyšujú aj v Liptovskom Ondreji. Ohodnotenie zamestnancov pri chove hovädzieho dobytka ale v zásadnej miere závisí od ekonomiky samotného poľnohospodárskeho subjektu. Najväčší vplyv má samozrejme oblasť Slovenska v ktorej hospodária a z toho vyplývajúca úžitkovosť zvoleného plemena.

V čase ekonomickej konjunktúry ale poľnohospodári v priemyselne rozvinutých regiónoch často trpia nedostatkom pracovnej sily. V niektorých regiónoch Slovenska je situácia už tak vážna, že sa agropodnikateľom na zverejnený inzerát s ponukou práce neozve ani jeden záujemca.

Situáciu zachraňujú Ukrajinci

„Za ostatné dva roky sme strávili veľmi veľa času tým, aby sme dokázali nájsť ľudí do živočíšnej výroby. Chýbajú najmä pozície ako ošetrovateľ zvierat. Kritickú situáciu, keď nám naozaj každú chvíľu hrozilo, že nebude mať kto dojiť, dokázali vyriešiť až dva manželské páry z Ukrajiny. Tie u nás našli novú prácu a úspešne si zvykajú na nový domov,“ hovorí Milan Halmeš, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Žemberovciach (okres Levice).

Ten sa ale v ponuke práce pre ľudí z blízkych obcí nevzdáva a dúfa, že sa mu podarí získať a vychovať študentov v rámci duálneho vzdelávania.

„Pre toho, kto má rád zvieratá a je to aj jeho životný štýl, je táto práca zaujímavá. Má samozrejme svoje nevýhody, ale to asi každá. Samotné okolnosti nás nútia neustále investovať do nových technológií, ktoré uľahčujú prácu pri zvieratách,“ povedal Milan Halmeš.

Pokiaľ nedostatok pracovníkov vo výrobe je v niektorých farmách na Slovensku kritický, postupne sa zhoršuje aj situácia v oblasti špecialistov, napríklad zootechnikov.

Budúci zootechnici sa o prácu báť nemusia

„Pokiaľ v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch ešte končilo programy zamerané na živočíšnu výrobu stovky absolventov, tak aktuálne hovoríme o desiatkach. V minulom akademickom roku končilo dva študijné programy manažment živočíšnej výroby a výživa zvierat a krmivárstvo spolu 41-absolventov. V aktuálnom akademickom roku to bude 54-absolventov,“ informuje Milan Šimko, prorektor pre vzdelávanie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Podľa jeho slov, záujem o zootechnikov z poľnohospodárskej praxe je veľký a s predstaviteľmi SPU v Nitre komunikujú ešte v období pred ukončením štúdia. Podľa Milana Šimka je bežné, že študenti už v poslednom roku štúdia majú dohodnutú prácu v prvovýrobe.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka uvádza, že síce je problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily vážny, chovatelia k nemu pristupujú zodpovedne.

„Medzi podnikmi prvovýroby mlieka sú z hľadiska dostupnosti pracovnej sily dosť veľké regionálne rozdiely. Miernu výhodu majú podniky hospodáriace v podhorských a horských oblastiach, kde nie je až taký záujem o investície zo strany investičných spoločností. Dá sa povedať, že tam je ponuka pracovnej sily vyššia. Naopak, podniky v nížinných oblastiach sa doslova bijú o pracovníkov so zamestnávateľmi malých aj veľkých investičných spoločností. V tomto smere musia čeliť veľkému tlaku na zvyšovanie miezd. Každopádne, či už z hľadiska rozdielnych výrobných, ale i personálnych podmienok je potrebné nastaviť aj pripravovaný systém podpory tak, aby bol vyvážený a umožnil chovať hovädzí dobytok na celom Slovensku. Lebo keď sa prestane v niektorej časti Slovenska chovať hovädzí dobytok a produkovať maštaľný hnoj, bude len otázkou času, kedy sa prestanú pestovať aj plodiny,“ myslí si Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.